Je láska až za hrob len mýtus? (J. Pronská - Čierna vdova)

25.12.2015 08:47

Janku Pronskú obdivujem z viacerých dôvodov. Odhliadnuc od toho, že je to skvelý človek a (ne)korunovaná kráľovná slovenskej historickej romance, v poslednom čase píše ako drak. Janka, ako to robíš??? Nech je tajomstvo jej úspechu akékoľvek, my, jej fanúšikovia a čitatelia, môžeme byť iba radi. Už sme si celkom navykli na dve knihy ročne a verím, že tento trend sa udrží čo najdlhšie. Povedať, že jej tvorba zreje ako víno, by nebolo presné. Pretože kto pozná Jankine knihy, vie, že vysokú latku mala položenú už dávno. Je neuveriteľné, že od debutovej Zlatníkovej chovanice uplynulo pomaly už osem rokov a aktuálna novinka Čierna vdova je už autorkin jedenásty román. Naša história je našťastie bohatá na udalosti i osobnosti. V Jankiných románoch ožívajú známe aj menej známe hrady a obydlia a teraz má čitateľská verejnosť možnosť nazrieť prostredníctvom osudom skúšanej Adriany do niekdajšej krásy Brzotína. 

"Keď sa jej konečne podarilo ako-tak spamätať, vstala. Prešla k nemu a vzala do ruky papier, čo ležal pohodený na stole. Vynímali sa na ňom červené pečate Mariášiho a Bubeka, pod nimi sa skvela čierna biskupská insígnia a notársky zápis, dokazujúci hodnovernosť listiny. Sobášna zmluva. Aká irónia! Stala sa manželkou muža, ktorého nikdy nevidela, ba ani o ňom nepočula. Manželov oddali v neprítomnosti s požehnaním svätej cirkvi."

Adriana to v živote ozaj nemá ľahké. Trikrát sa na otcov príkaz vydala a trikrát ovdovela. Naposledy navyše pre zákernú chorobu prišla aj o synčeka a zaprisahala sa, že už nikdy nevstúpi do manželského stavu. To radšej strávi zvyšok svojich dní v kláštore. Lenže jej otec, Štefan Mariáši, sa nemieni len tak ľahko vzdať výhodnej "investície". Čoraz väčšie dlhy ho donútia znovu zapredať dcéru, tentoraz ju vydá za Luciána Bubeka, vojnového hrdinu v boji proti Turkom. Lucián sa vracia domov, pretože ho zaujme predstava vlastníctva hradu Brzotín. Ten je už nejaký čas predmetom sváru medzi rodinami a konečne by sa mohli prudké vášne upokojiť. Nedôveruje však novej manželke a považuje ju za zbytočnú príťaž a vypočítavú ženu. Preto vymyslí plán, s ktorým mu jeho verný priateľ a druh v zbrani Alexander rád vypomôže. Preberie na seba Luciánovu identitu, aby zistil Adrianine skutočné pohnútky. Nad mladými ľuďmi však visí tieň minulých svárov aj nových intríg. Adriane i Luciánovi napokon hrozí omnoho väčšie nebezpečenstvo ako zlomené srdce...

"Lucián sa nezmohol na slovo. Práve sa stal svedkom toho, ako jeho otec zastavil krviprelievanie vo dvorane a bránil ho. Nemohol tomu uveriť. Nikdy otca nevidel postaviť sa matke. Nikdy ho nepočul vyjadriť vlastný názor. Poväčšine pokorne sklonil hlavu a nechal všetko na ňu. Ale teraz má pred sebou celkom iného človeka. A ten človek sa ho pýta na niečo, čo doteraz netušil ani on sám. Áno, je ochotný bojovať za svoju česť! Áno, je ochotný brániť svoje šťastie a ženu, ktorej dal sľub, aj za cenu preliatej krvi."

Čierna vdova je tradične príjemné čítanie, pričom ja ako nadšenec hurmoru oceňujem výmenu postáv, čo je jedným z najčastejších a najtypickejších prvkov komédií. Z toho sa dá usudzovať, že Janka Pronská dobre vie, po čom prahnú jej čitatelia, a ochotne im to dopraje. Ale aby som zas len veľmi nevychvaľoval, pri jednom motíve sa mi v hlave predsa len rozblikal výkričník. A to v momente, keď sa hlavný hrdina Lucián vracia domov po dlhom čase - tento motív bol už sem-tam použitý aj v predošlých príbehoch. Čo však patrí k ďalším kladom, je gradácia. Janka má niekoľko kariet ukrytých v rukáve a odhaľuje ich len postupne. Síce tušíte, že kniha skončí happyendom, ale niektoré zápletky a prekážky kladené hrdinom do cesty vás miestami zastihnú nepripravených. Janka avizovala, že o pár mesiacov vyjde jej dvanásta kniha s názvom Rebelka. Ja sa na ňu teším už teraz, a určite nie som jediný :-)