Boj o život a ľudskosť za polárnym kruhom (J. Nesbo - Polnočné slnko)

21.11.2015 08:08

Na novú sériu azda najobľúbenejšieho nórskeho autora Nesba sa vyskytujú rozporuplné názory. Komornejšie príbehy zasadené do druhej polovice sedemdesiatych rokov sú prepojené len voľne, nenájdete tu ústredného hrdinu ako v prípade Harryho Holea. Ak ste teda nečítali úvodnú Krv na snehu, Polnočné slnko vás preto nemusí odradiť ani prinajmenšom. Nedá sa povedať, že tieto tituly patria k Nesbovým vrcholom, skalní fanúšikovia severských detektívok dobre poznajú jeho talent, ale ako oddychové jednohubky postačia. V aktuálnej novinke sa presúvame z chladného Osla do oblasti za polárnym kruhom, kde ani v auguste nevládnu letné teploty. Atmosféra nehostinnej krajiny je zachovaná a slúži ako výrazná kulisa pre príbeh o ďalšom mužovi na hrane zákona, ktorý bojuje proti mocnému Rybárovi - drogovému bossovi z Osla. 

"Opäť som zdvihol pištoľ. Neskoro, už si stiahol čiapku z hlavy a zoširoka sa na mňa škeril. Mal živé oči. Zablýskal sa mu zlatý zub. Teraz sa, samozrejme, môžete pýtať, prečo som ho nezastrelil, keď mi dal peniaze a drogy, čo mal zakopané v pivnici. Stačilo zhasnúť svetlo a vpáliť mu guľku do zátylku. Rybár by sa dočkal svojej mŕtvoly a ja by som získal všetky peniaze. Akurát pre mňa bolo cennejšie nezastreliť ho."

Jon bol malý díler, ktorý plával životom zo dňa na deň. Jediným jasným bodom sa stala jeho dcéra, ktorá však smrteľne ochorela a potenciálna liečba bola enormne drahá. Rybár, hlava drogového biznisu v Osle, mu ponúkne prácu - má preňho robiť vymáhača a občasného "čističa". Jon síce nemá na zabíjanie povahu, ale vidina rýchlo zarobených peňazí je preňho dostatočnou motiváciou. Lenže tvárou v tvár prvej úlohe zaváha a obeť nechá žiť. Rybár pošle na Jona zabijaka, a tak je nútený utiecť. Ukryje sa v malej dedine na krajnom severe, kde stretáva svojskú komunitu laestadiánov, náboženskej sekty, vyznávajúcej pokoru, skromnosť a poslušnosť. Na jej čele stojí nekompromisný a prísny Jacob Sara, ktorého dcéra Lea padne Jonovi (ktorý tu vystupuje pod menom Ulf) do oka. Ona aj jej všetečný syn Knut si ho čoraz viac získavajú, no dobre vie, že nesmie poľaviť v ostražitosti. Rybárov posol je mu na stope a je len otázkou času, kedy sa stretnú zoči-voči v konečnom súboji...

  "Niekto tu bol. Bol tu Johnny. Skúmal som izbu. Nezmenilo sa veľa. Pootvorené dvere skrine, ktoré som vždy dôsledne zatváral proti myšiam. Prázdna kožená taška trčala spod poschodovej postele, na kľučke z vnútornej strany sa zachytil popol. Vypáčil som dosku vedľa skrine a s úľavou som nahmatal pištoľ aj opasok s peniazmi. Napokon som si sadol za stôl a snažil sa premýšľať spôsobom, akým uvažoval on. Taška mu prezradila, že ma našiel. Čo bude nasledovať? Poberie sa ďalej alebo sa ukryl niekde nablízku a čaká, kým sa vrátim?"

Polnočné slnko prečítate raz-dva. V podstate ide o rovnakú premisu ako v prvom dieli. Zločinec uniká pred pomstou ešte väčšieho zločinca a pritom má čas zapliesť sa so ženou. V tomto prípade je to spočiatku nevrlá (aspoň mne tak pripadala) Lea, ktorá však čoskoro získava potrebné sympatie. Napätie je tu zastúpené pomenej, len v závere sa mu dostane viac pozornosti. Skôr ide o akýsi prienik do psychiky človeka, ktorý všetko stratil, ale malými drobnými skutkami si uvedomuje vlastnú hodnotu. Najväčším kladom je tu už spomenutá atomsféra tichej, krutej a neľútostnej krajiny. Krv na snehu sa mi pozdávala viac, no ak sa dočkáme aj ďalšieho dielu série, určite po ňom siahnem. Je to predsa Nesbo. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.