Historické romance ešte nepovedali posledné slovo (J. Donaldsonová - Panstvo Edenbrooke)

07.02.2016 17:53

Éra historických romancí sa u nás skončila už pred pár rokmi, ale dosiaľ si živo pamätám záplavu rôznych autoriek, ktoré dodnes predstavujú špičku v danom žánri. Spomeňme si trebárs na Johannu Lindseyovú, Jude Deverauxovú, Kat Martinovú alebo Amandu Quickovú. Boli to práve ony, ktoré ma priviedli k čítaniu romantickej literatúry, preto aj dnes občas siahnem po podobne ladených príbehoch. Julianne Donaldsonová bola pre mňa neznámou autorkou, preto som bol zvedavý, či jej román ponúkne niečo nové. Pretože, povedzme si pravdu, v romanciach je pomaly ťažké prísť s neopozeranou zápletkou. Panstvo Edenbrooke ma vtiahlo už v úvodných kapitolách, a to najmä vďaka hlavnej hrdinke. Marianna je mladá, nevinná, ale s hlavou plnou nápadov a jednou záľubou, ktorá jej dokáže niekedy skomplikovať situáciu - rada sa točí. 

"Bola som vo vytržení. Zavrela som oči, zaklonila som hlavu a s rozpaženými rukami som sa zatočila. Každučkým zmyslom som chcela do seba všetko nasať! Bolo to úchvatné, bolo to božské, bolo to... mazľavé! Pošmykla sa mi čižma. Rozdrapila som oči. Strácala som pevnú pôdu pod nohami. Zvreskla som a ocitla som sa priamo na zemi. Zotrvačnosťou som sa kotúľala z násypu rovno do rieky."

Marianna žije po matkinej smrti a otcovom odchode do Francúzska u starej mamy v Bathe. Je pravým opakom svojej sestry-dvojčaťa. Kým Cecília je oslnivá kráska, žijúca v plesových sálach Londýna, Marianna bola vždy tou v pozadí, uprednostňujúcou pokojný život na vidieku. Keď dostane od sestry list, v ktorom jej oznamuje, že obe sú pozvané na návštevu panstva Edenbrooke, ani netuší, ako sa zamotá jej osud. Cecília má v úmysle vydať sa za jedného zo synov zosnulého pána panstva, čo Marianna plne podporuje. No už počas cesty nastanú komplikácie, keď jej koč prepadne neznámy lupič a ukradne jej matkin medailón. Pomoc nájde u príťažlivého cudzinca, ktorý nielenže vybaví všetko potrebné, ale zároveň jej poriadne prenikne pod kožu.  Najprv ju vytočí svojím správaním, ale potom ju rozosmeje a strávi s ním príjemný večer. Aké je jej prekvapenie, keď sa z neho nakoniec vykľuje Philip, jeden z obyvateľov Edenbrooku. Rýchlo sa z nich stanú dobrí priatelia, no Marianna si uvedomuje, že kým sa nestane dobre vychovanou dámou, jej stará mama jej nikdy neprenechá dedičstvo. A tiež si musí dávať pozor na Philipa, ktorý má povesť zvodcu. Ďalšie nečakané situácie nastanú, keď na panstvo pricestuje Cecília a keď sa postupne začnú odhaľovať nebezpečné súvislosti...

"Prišla som k nemu. Usadil ma k stolu. Potom si prisunul stoličku tesne vedľa mňa. Obzrela som sa k dverám salóna. Boli zatvorené. Philip si dal vždy záležať, aby dvere zostali otvorené, keď sme boli sami, no tentoraz tomu vôbec nevenoval pozornosť. Srdce mi búšilo a nervozita ma zdrapla za golier. Sedel pri mne tak blízko, že som jasne rozoznávala všetky jeho vône: mydlo, čerstvo vypraté oblečenie a akúsi zvláštnu zemitú vôňu... Vôňu trávy po daždi. Voňal ako slnečný svit a belasá obloha."

Túto knihu hodnotím kladne. Podľa obálky som sa bál, že pôjde o niečo nezáživné, ale opak bol pravdou. Panstvo Edenbrooke predstavuje príjemné, uvoľnené čítanie, a navyše oplýva humorom, čo sa nevidí často. Marianna je skvelá hrdinka a (na historické romance pomerne netypicky) aj pútavá rozprávačka. Sem-tam síce priveľmi analyzuje svoje city k Philipovi, ale inak jej nie je čo vytknúť. Philipa si takisto obľúbite. Samozrejme, že oplýva neuveriteľnou krásou, ale ani jeho charakter nezaostáva a Mariannu výborne dopĺňa. Priam vnímate ich spojenie, ich priateľstvo je základným prvkom knihy a Julianne Donaldsonová ho vykreslila naozaj skvelo. Ja len dúfam, že Ikar neskĺzne k nepeknému zvyku vydať skusmo jednu knihu a ďalej nič, pretože táto autorka ma zaujala a určite by som siahol aj po jej ďalšom titule. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.