01.11.2015 08:44

Ďuro Červenák to opäť dal. Našťastie ani po peknom počte titulov, ktoré už má za sebou, neskĺzava do stereotypu ani nevykráda sám seba. Ja ako fanúšik knižných sérií vždy uvítam nový diel a nie je to inak ani v prípade dobrodružstiev kapitána Steina a notára Barbariča. Ich vyšetrovanie zločinov v sedemnástom storočí je napínavé, zábavné i poučné. Autorovi sa s ľahkosťou jemu vlastnou darí zapracovať reálne udalosti a osobnosti do pláštika epického príbehu, ktorý vás pohltí od prvej strany. Tentoraz zavedie súhra náhod a závan zločinu hrdinov do Prešporka, kde sa budú potýkať s unesenými mladými ženami, všemožnými ľudskými pudmi a dokonca aj s nečakanou sebareflexiou. Oproti predošlým častiam (Mŕtvy na Pekelnom vrchu, Krv prvorodených) mi pripadalo Ohnivé znamenie o niečo priamočarejšie, nie natoľko prekombinované. To celkom vítam, pretože vďaka tomu ostáva väčší priestor venovať sa samotným postavám. 

"Barbarič sa v ostrých výbuchoch bolesti skotúľal po strmých kamenných schodoch. Na dne spadol do čohosi mazľavého. Zároveň zreteľne zachrapčali kosti. Modlil sa, aby nepatrili jemu. Otrasný, zadúšajúci smrad ho ovalil ako kyjak. S námahou sa nadvihol na lakti a vyletel pohľadom hore. V trochu bledšom štvorci na vrchole schodiska sa týčila tmavá postava. Barbarič zmeravel. Vo vrahovej ruke sa znovu zaleskla široká čepeľ."

Notár Barbarič sa na trase medzi Viedňou a Prešporkom zapletie do hľadania nezvestného kupca a jeho dcéry. V oblasti zmizlo už viacero ľudí a notár si je istý, že natrafil na stopu. Len s dvoma mužmi sa vyberá do dunajských lesov, kam "slušní" ľudia dobrovoľne nechodia. Miesta sú totiž opradené legendami, a keď malá skupina natrafí na rozvaliny pohanského chrámu, povedačky len získajú na sile. Barbaričovi sa skutočne podarí nájsť unesené dievča, no kým ho stihne odviesť do bezpečia, vráti sa únosca a ani on sám takmer neunikne jeho vražedným chúťkam. Opätovná záchrana mladej ženy sa tak preňho stáva vecou cti a do vyšetrovania záhadných únosov zatiahne aj kapitána Steina, hoci nejde o oficiálnu úlohu od arcivojvodu. Pátranie ich zavedie do Prešporka, ktorý sa vplyvom tureckej hrozby stal novým hlavným mestom ríše. Avšak Stein a Barbarič sa zdržiavajú najmä v štvrti, ktorá neoplýva kráľovským majestátom. Vo vyhlásenom dome kurtizán sa dokonca stretnú so starou známou, ktorej postavenie a informácie sa ukážu ako veľmi nápomocné. Prvotné stopy ukazujú na konkrétneho únoscu, ale ako to už býva, nič nie je také, ako sa na prvý pohľad javí. Pravda je napokon omnoho zložitejšia a desivejšia...

"Kat prešiel za Bernfelda, kde chvíľu postál, trochu teatrálne, akoby čakal, kým zvon neutíši všetky hlasy na námestí. Potom zdvihol meč nad pravé plece a svaly sa mu napli. Bernfeld čosi povedal, ale v cvendžaní zvona ho zrejme nepočuli ani kat a knecht. Morth udrel. Ostrie šikmo dopadlo sa odsúdencovu šiju a preletelo ňou, akoby bola z masla. Hlava žuchla rovno do koša. Z pahýľa krku vystrekla krv tak prudko, že skropila nielen prilbice a panciere mestských drábov stojacich v rade pred popraviskom, ale aj tváre najzvedavejších divákov."

Talent Juraja Červenáka sa prejavuje vo viacerých rovinách - nielen v originalite príbehu, ale aj vo vytváraní postáv, budovaní napätia, postupnom prekvapovaní čitateľa, a tiež v bohatej slovnej zásobe. Množstvo archaických a historických výrazov len zdôrazňuje atmosféru doby. Spočiatku chvíľu trvá, kým si rozmaznaný čitateľ zvykne na vtedajšiu reč, ale postupne si uvedomí, že ide o ďalší kamienok do mozaiky autorovho štýlu. Hlavné postavy sa vyvíjajú, navzájom sa spoznávajú, kritizujú a zachraňujú. Oceňujem aj gradáciu deja, ani som netušil, akým smerom sa napokon vyvinie. Červenák sa umne pohral so známou legendou a ponúkol ďalšiu možnú (a celkom uveriteľnú) verziu. Je zjavné, že za Ohnivým znamením je dlhá doba výskumu a štúdia materiálov, aj preto rezonuje v čitateľskej verejnosti ako jeden z najuznávanejších spisovateľov. A zaslúžene.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart.