Vraždy v mene viery? (J. Červenák - Diabol v zrkadle)
Je zjavné, že Ďuro Červenák si váži svojich čitateľov a vie, ako pristupovať k svojmu remeslu. Uvedomuje si, že písanie nie je až taká osamelá činnosť a jeho diela sú určené pre širokú verejnosť. Preto sú jeho diela prepracované, logické a postavy konajú v súlade s ich povahami a motiváciou. Diabol v zrkadle je už štvrtým príbehom s trojicou Stein - Barbarič - Jaroš, hoci na tretieho menovaného sa niekedy neprávom zabúda a všetka sláva padá na hlavy kapitána s notárom. Pri tempe jedna kniha zo série ročne a ďalších aktivitách by niektorí autori strácali dych, ale Ďurov prípad to rozhodne nie je. Očividne má stále čo ponúknuť a naša história je našťastie tiež sama osebe bohatá na množstvo námetov. Tentoraz je dejiskom Viedeň a hlavným motívom nenávisť medzi katolíkmi a protestantmi.
"Tela sa už zmocnila posmrtná stuhnutosť, takže bolo ako vystrúhané z dreva. Jaroš posvietil mŕtvemu do tváre. Zakrývali ju popolavé, už trochu prešedivené, krvou zlepené vlasy. Odhrnul ich. Guľka zasiahla neznámeho do čela, tesne nad pravú polovicu obočia. Na rozdiel od škaredo zničeného zátylku, vpredu zanechala iba úhľadnú dierku. Stein sa na nebožtíka pozrel lepšie a unikla mu ďalšia kliatba."
Ústredné trio sa sotva spamätalo z udalostí v Prešporku a už majú na krku ďalší prípad, a tentoraz poriadne háklivý. Ktosi zaútočí na arcivojvodu Mateja Habsburského počas plavby po Dunaji a podľa všetkého ide o akt náboženskej nevraživosti. Terčom skupiny, známej ako Podzemný palác, majú byť najvyšší katolícki predstavitelia krajiny. Okrem následníka trónu to zahŕňa predovšetkým viedenského biskupa Melchiora Khlesla, známeho svojím ráznym postupom voči luteránskym vyvrheľom. Stein a Barbarič čoskoro zistia, že prípad má omnoho širšie pozadie a okrem vierovyznania sú v hre aj osobné pohnútky a hriechy minulosti. Navyše ani naši dvaja hrdinovia nie sú v otázke viny či milosti jednotní. Barbarič sa stretáva s otvorenou zášťou voči jeho viere, no napriek tomu nepoľavuje a preniká do tajov viedenskej spoločnosti. S tým mu pomáha najmä záhadná barónka, považovaná nielen za biskupovu milenku, ale aj špiónku v jeho službách. Zdá sa, že vzťahy a motívy sú poriadne zamotané, ale neboli by to vyhlásení vyšetrovatelia, keby veciam neprišli na koreň. A to aj napriek vedomiu, že zradného páchateľa majú celý čas pod nosom...
"Kaprál sa mračil a ústa mal zovreté. Dokonca ani jemu nevoňalo, že má mučiť také ucho. Stein však už mal krátke váhanie za sebou a tváril sa neoblomne. Jaroš teda bez slova zobral povraz, jeden koniec priviazal k uzlu na väzňových zápästiach a zvyšok prehodil cez hrubý konár duba. S pomocou drábov vytiahol chlapca hore, až sa zeme dotýkal iba špičkami chodidiel. Druhý koniec povrazu upevnil ku konáru na opačnej strane hrubého kmeňa. Zajatec niečo zanovito mumlal do handry, zrejme ďalšie kliatby. Barbarič sa mu však díval do očí a zreteľne v nich čítal narastajúcu hrôzu."
Ďuro Červenák ako fanúšik kvalitnej kriminálky neplytvá námetmi ani nepodsúva mylné domnienky. Všetko má svoj zmysel, každá kapitola posúva dej vpred alebo objasňuje dôležité okolnosti. Pokojné pasáže strieda akcia, príbeh je vyvážený a na svoje si prídu aj tí, čo majú v obľube slovné prestrelky (i tie doslovné). Predsa len, dobový slovník a reálie sú neoddeliteľnou súčasťou autorovho štýlu. Diabol v zrkadle je prepracovaný, hoci v porovnaní s predošlými dielmi možno trochu menej prekvapivý. Ako vždy sa vnútorná časť obálky môže popýšiť mapou mesta, vďaka čomu si môžete lepšie predstaviť kroky hrdinov a dej tak získava na autentickosti. Reálne osoby sú už len čerešničkou na torte, ale takisto rovnako, ak nie ešte viac, zvyšujú hodnotu knihy. Je totiž málo detektívok, ktoré okrem zábavy a napätia ponúkajú aj možnosť dozvedieť sa niečo nové z oblasti histórie, náboženstva či dobových zvykov.
Recenzný výtlačok poskytlo vydavateľstvo Slovart.
Diskusná téma: Vraždy v mene viery? (J. Červenák - Diabol v zrkadle)
Neboli nájdené žiadne príspevky.