Ani za studena nechutí pomsta najlepšie (J. Benková - Uličnica)

04.08.2016 09:04

Janku Benkovú považujem za jednu z našich najlepších autoriek románov určených v prvom rade pre ženy (hoci nepochybujem, že si nájdu aj mužských čitateľov, mňa nevynímajúc). Prečo? Pretože svoju literárnu cestu začala už pred rokmi a nepatrí medzi rýchlokvasné hviezdičky, ktoré svojimi nevýraznými kusovkami zaplavujú trh. Janka vie, čo majú jej fanúšikovia radi, a predsa sa nebojí rozširovať vlastné obzory a námety. Dôkazom je i jej horúca novinka Uličnica. Už anotácia napovedá, že nepôjde o klasický príbeh o žene, ktorá musí prejsť rôznymi skúškami, aby napokon spočinula v náručí milovaného muža (aké gýčové). A po prečítaní prvej kapitoly a ústredného dialógu otca a dcéry mi bolo jasné, že Uličnica neotáľa a hneď ide priamo do tuhého. 

"Zastavila som v polovici cesty pri kontajneroch. Ani som nevypla motor, len som vybehla a vyhodila igelitku s pohárom a taniermi. Tak. Hotovo. Tik na oku sa mi nebezpečne zrýchlil. Upokoj sa, opakovala som si v duchu asi po tisíci raz. Upokoj sa, to najťažšie máš za sebou. Ocko, mamička, toto som vám bola dlžná. Ten špinavec konečne dostal, čo si zaslúžil. Smrť za smrť. Nič menej. Smrť je tá najlepšia pomsta."

Svetlana musí dospieť omnoho skôr, ako by sa nazdala. Keď jej otec ozrejmí ich nesmierne vážnu finančnú situáciu, ani netuší, ako rýchlo a drasticky sa jej život zvrtne. V krátkom čase sa z nej stane sirota odkázaná len sama na seba. S myšlienkami na milovaných rodičov sa dokáže vypracovať na dobre platenú asistentku vplyvného magnáta Klča, no ani na chvíľu nestratí zo zreteľa konečný cieľ - pomstu. Dlhý čas venovala príprave, pričom svojmu šéfovi nedala najmenší dôvod nazdávať sa, že by ho chcela zniesť zo sveta. Lenže jej pokus sa napokon minie účinku a Svetlana sa razom mení z dravca na bezbrannú korisť. Klčo totiž veľmi dobre vie, kto stojí za jeho náhlymi ťažkosťami, a je rozhodnutý náležite sa odplatiť. Svetlana si márne hľadá prácu, Klčove chápadlá majú ďaleký dosah, až sa ocitne na ulici. Hlad a chlad ju doženú k tomu, že zareaguje na farbisté inzeráty z rakúskych novín a ocitne sa ako tanečnica v pánskom klube...

"Nesmeli sme sa ulievať - ani jedna z nás by si ani len v predstavách nedovolila neprísť do práce. Pred hnevom šéfov by sme sa nemali kam skryť. Neboli tu príliš blízke vzťahy, každý to bral ako biznis a naši chlebodarcovia to v tomto duchu tak aj udržiavali. Bez nich by sme od hladu prehľadávali smetné koše. A na ulicu sa už nevrátim! Rozhodne som teda nemala práve intelektuálnu náplň práce. A intelektuálnou hodnotou nepretekali ani tie otravné dialógy v našej spoločnej šatni. Každé z dievčat malo svoj príbeh - a to sa v tomto klube nestretli tie úplne najhoršie osudy, ktoré nás desili zo stránok novín a časopisov."

Janka Benková si nezvolila práve ľahkú tému. Zobrazila ženu, ktorá padla na absolútne dno, pretože zle odhadla svoje možnosti a pustila sa do boja s omnoho silnejším nepriateľom. Čitatelia budú asi už zo zvyku čakať happyend a priznám sa, aj ja som sa nazdával, že sa Svetlanina situácia nejako vyrieši. O to prekvapivejší bol pre mňa záver príbehu a viem si predstaviť, že by sa autorka k nemu ešte niekedy v budúcnosti vrátila. Možností, ako naložiť s hrdinkiným osudom, sa núka ešte neúrekom. Niekto by mohol tvrdiť, že po Svetlaninom príchode do klubu sa dej oproti dynamickejšiemu úvodu spomalil. Je pravda, že od tohto momentu už neprichádzajú výrazné zvraty, ale prebieha viac vnútorných dejov. Svetlana sa musí vyrovnať s novou situáciou a z nej plynúcimi vzťahmi a problémami. Páčil sa mi vzťah, ktorý mala s priateľkou Petrou a fandil som aj choleričke Inge a jej žiarlivým výstupom. A názov Uličnica je milou čerešničkou vzhľadom na to, že hlavná postava sa často musela tými ulicami aj pretĺkať. Janka Benková neskĺza do stereotypu a stále sa snaží priniesť niečo nové. Je jasné, že si váži svojich čitateľov a rozvíja svoj talent správnym smerom.