Ktorá strana mince je tá správna? (I. McEwan - Právo na život)

31.10.2016 07:41

Na rovinu sa priznám, že obľubujem skôr nenáročné čítanie, žánre, pri ktorých sa dá jednoducho vypnúť a odpútať sa od bežných problémov. Občas mi však dobre padne pohrúžiť sa aj do kníh, ktoré vybočujú zo štandardného rámca a ponúkajú možnosť zamyslieť sa a preniknúť hlbšie do podstaty. Iana McEwana som poznal hlavne ako autora románu Pokánie, ktoré som čítal už pred rokmi, ale dojem z neho pretrval ešte dlho. Už vtedy na mňa zapôsobil ako talentovaný rozprávač, schopný budovať napätie, vypointovať príbeh a zobraziť silné postavy. Jeho novinka Právo na život síce neobsahuje rovnako nečakané zvraty a dej je o niečo menej dynamický, no zato mu nechýba napätie plynúce z otázneho rozuzlenia. Veď napokon, súdna miestnosť je nepochybne miestom, kde sa dá napätie často priam krájať.

"Hudba jej v hlave postupne stíchla a vystriedala ju ďalšia stará známa téma: sebaobviňovanie. Je sebecká, zatrpknutá, chladno ctižiadostivá. Išla vždy len za svojím cieľom, presviedčala samu seba, že kariéra nemá nič spoločné so sebauspokojením, odoprela existenciu dvom, trom vrúcnym nadaným stvoreniam. Keby mala deti, určite by bolo šokujúce uvedomiť si, že nemuseli prísť na tento svet."

Fiona Mayeová, sudkyňa vyššieho súdu, čelí na prahu šesťdesiatky nielen pracovným, ale nečakane aj osobným výzvam. Kvôli mladej asistentke prežíva manželskú krízu, no jej muž Jack nemá ani potuchy, čo stojí za ochladnutím jej vášne. Fionina myseľ sa totiž musí potýkať s rôznymi prípadmi a ich obraz je neraz veľmi náročné vytesniť. Počas vyrovnávania sa s náhlou samotou sa jej dostane do rúk nový prípad, ktorý opätovne zmení jej pohľad na svet. Adam Henry je takmer osemnásťročný chlapec, chorý na leukémiu. Keďže však jeho rodina patrí k Jehovovým svedkom, rodičia mu odmietajú dovoliť liečbu transfúziou. Vzhľadom na to, že ide o jediný a životne dôležitý úkon, nemocnica trvá na danom postupe. Fiona sa tak zmieta medzi potrebou zachrániť mladíkov život a rešpektovaním náboženského vyznania. Liečba dospelého proti jeho vôli je trestným činom, no zároveň treba dbať aj na dobro dieťaťa, ktoré by malo byť prvoradým. Vzhľadom na Adamov vek a zložitú situáciu sa Fiona bude potýkať s rôznymi návrhmi a právnickými nuansami, kým učiní správne rozhodnutie...

"Začala si uvedomovať, že tohto chlapca najvýstižnejšie charakterizuje svieža, vzrušujúca nevinnosť, detská otvorenosť, čo môže súvisieť s odlúčenosťou a uzavretým prostredím sekty. Dočítala sa, že kongregácia sa usiluje čo najväčšmi obmedziť kontakt detí s ľuďmi z vonkajšieho sveta. Podobne ako oltraortodoxní židia. Dospievajúca mládež v jej rodine sa takisto veľmi skoro začínali chrániť pancierom predstieranej drsnosti. Ich okázalý predstieraný chlad mal svoje čaro, predstavoval prirodzený most do dospelosti. Adamova preduchovnenosť chytala za srdce, ale robila ho zároveň zraniteľným."

Napriek tomu, že ústrednou postavou je žena krátko pred dosiahnutím dôchodkového veku, netreba mať voči nej žiadne predsudky. Je inteligentná, rozhľadená, spravodlivá a na zreteli má len to najlepšie pre ľudí, ktorí sa ocitnú v jej súdnej sieni. Kým sa dostal na pretras Adamov prípad, prešla asi štvrtina knihy, čo na mňa pôsobilo zbytočne spomaľujúco. Iste, úvod predstavuje Fionu, jej prístup a prácu a ozrejmuje jej manželský život, no zaujímavejším sa príbeh stáva predsa len až o niečo neskôr. Pre našinca je nepochybne pútavé aj dôkladné preniknutie do anglického súdneho systému, čoho sa Ian McEwan zhostil s dôslednosťou a autentickosťou jemu vlastnou. Právo na život nie je rozsiahla kniha, ale je apelatívna témou a myšlienkami, ktoré autor nepodsúva okato, ale vedie k nim čitateľa ľahko a nepozorovane. Každá minca má dve strany a niekedy nie je jednoduché zvoliť si tú správnu...

Recenzný výtlačok poskytlo vydavateľstvo Slovart.