Hľadanie zázemia vo svete neistoty (K. Gillerová - Dievča v zrkadle)

03.01.2019 18:19

Kontrast je vždy vítaným prvkom, dá sa ním docieliť jasnejšie zobrazenie konkrétnych atribútov, a tak je to aj v prípade románu Dievča v zrkadle. Protiklady sa v ňom ukazujú v rôznej forme, ale ich základom je rodina. Tá je napokon ťažisková takmer v každej autorkinej knihe, ale zakaždým dokáže prekvapiť čímsi novým. Sedemnásť titulov na konte Kataríny Gillerovej je toho najväčším dôkazom. S jej hrdinami sa môžu navyše čitatelia ľahko stotožniť, autorka spracúva témy blízke každému z nás a potvrdzuje tak starú známu pravdu, že najlepšie príbehy píše sám život. Ako je zvykom, aj tentoraz sa dočkáme spletitého deja, siahajúceho  do dôb minulých. Osudy postáv sa vďaka tomu neodvíjaju lineárne, sú komplexné a poskytujú čitateľovi možnosť nahliadnuť na ne z rôznych uhlov. 

"Telom mi prebehol divoký pocit radosti. Toto je šťastie, pomyslela som si. Takto sa chcem cítiť celý život, takto ľúbiť, žiť pre svoju rodinu. Konečne som niekam patrila, mala okolo seba ľudí, na ktorých som sa mohla spoľahnúť. Keď prežívate takéto chvíle, nikdy vám nenapadne, že k šťastiu málokedy vedie priama cesta. Ani ja som netušila, čo všetko sa ešte môže stať, čo všetko na mňa číha, schované kdesi za rohom..." (str. 34)

Cez hrdinku Olíviu autorka ukazuje odvrátenú stranu blýskavého sveta, ktorý mnohí z nás vnímajú ako niečo čarovné a nedosiahnuteľné. Rodinná hudobná kapela Ecce síce poskytla Olívii možnosť cestovať, žiť doslova na voľnej nohe, ale s tým kráčali ruka v ruke pocit neistoty a osamelosti. Olívia totiž nemala šancu nadviazať hlboké priateľstvá a ani rodičia jej nevenovali toľko pozornosti, ako svojim vystúpeniam a eufórii z potlesku. V dospelosti sa to odrazí aj na jej vzťahu s Jonášom - ten, naopak, pochádza z početnej rodiny, kde sú súdržnosť a podpora samozrejmosťou. Olívia sa však nevie zaradiť do ich bežného kolobehu; a na pokoji jej nepridáva ani bývalý spolužiak, ktorý sa odrazu ocitne v úlohe jej šéfa. Olívia kedysi odmietla jeho vyznanie a obáva sa, že to môže mať teraz pre ňu neblahé dôsledky. Nie je však sama, na koho číhajú chápadlá trápenia. Jej kamarátka Dorota na tom tiež nie je práve najlepšie - nielenže čelí existenčným problémom, navyše natrafí na muža, ktorý sa možno stane zdrojom nečakaného odhalenia...

"Videla som ho, ako stojí na pódiu, meravý a smutný. Celý večer sledoval očami moju mamu, s túžbou a nádejou, že si to ešte rozmyslí a napokon predsa len odíde s ním. Nemal silu pripustiť si, že všetko, čo plánoval, sa rozplynulo ako dym. To, o čom sníval s mojou mamou, aj keď iba krátko, by mu od základov zmenilo život. Ona by doň vniesla lásku a nehu, ktorú tak zúfalo potreboval. A keď sa zdalo, že ju konečne našiel, vzápätí ju aj stratil. Ten koncert bol najhorší zo všetkých, ktoré odohrali. Neladili spolu, chémia kapely vyprchala, nadšenie sa stratilo." (str. 170)

Obdivujem Katkinu schopnosť spracovať viacero námetov do jedného celku, pričom ani jeden neostane nevyužitý alebo nepôsobí, akoby bol navyše. Dokopy vytvárajú dobre fungujúci stroj, ktorý nenudí a prebúdza vo vás zvedavosť. A po úctyhodnom čísle kníh vie navyše priniesť nové príbehy, ktoré si dokážu získať i nových čitateľov. Ja síce patrím k tým "starým", no nepochybujem, že Dievča v zrkadle má na to, aby oslovila aj nové generácie. Napokon, autorka v ňom nastavuje zrkadlo mnohým povahovým vlastnostiam, a tak sa v ňom azda mnohí uvidia (verím, že v lichotivom svetle). Obsahovo ide o jeden z najvydarenejších románov Kataríny Gillerovej, len pevne dúfam, že vydavateľstvo sa čoskoro zriekne tých kvetov na obálkach jej kníh. Vytráca sa ich osobitosť a bez názvu vôbec netušiť, o ktorú z nich ide... 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovenský spisovateľ.