Historická romanca s pridanou hodnotou (J. Drosten - Levica z Mogadoru)

28.09.2018 12:54

Anotácia k Levici z Mogadoru síce znie ako klasická červená knižnica, ale už i z nej je badať, že nepôjde o žiadne prvoplánové sladké čítanie. Autorská dvojica píšuca pod pseudonymom Julia Drosten ponúka viac než klasický ľúbostný príbeh a čitateľov uvádza do exotického sveta plného chutí, vôní, farieb, ale i nebezpečenstva. Prostredie Maroka je najväčšou devízou románu, poskytuje mnoho možností, ako vybudovať napätie, a autori ich využívajú v plnej miere. Spočiatku síce akoby váhali, no po trochu rozpačitom úvode a predstavení postáv, vzťahov a východiskových situácií sa ustáli aj ich rozprávačský štýl. Ústredná postava Sibylla Spencerová je už od prvej chvíle vykresľovaná ako silná a nezávislá žena, čo sa v anglickej aristokratickej spoločnosti berie s istou nevôľou. Nebyť však jej povahy, nikdy by sa nepodujala na cestu do Afriky...

"Správa, že Sibylla Hopkinsová v sprievode Andrého Roustona v utorok po Veľkej noci zavčas rána opustila mesto, sa medzi obchodníkmi v Mogadore rozšírila bleskovou rýchlosťou. Muži to komentovali štipľavými poznámkami a dvojzmyselnými úškrnmi, ženy si o Sibyllinom škandalóznom správaní len potichu šepkali. Sibylla kašľala na to, čo si ľudia myslia, veď sa jej už niekoľko mesiacov vyhýbajú." (s. 176)

Vzhľadom na začiatok príbehu chvíľu potrvá, kým si Sibylla získa vaše sympatie. Jej snaha o nezávislosť miestami pôsobí skôr detinsky a ani som sa nečudoval, že s ňou rodina nemala trpezlivosť. Postupne však získava väčší osobnostný rozmer, najmä po vydaji za Benjamina Hopkinsa. Ten sa mi ako postava pozdával omnoho viac, aj keď nejde práve o kladného hrdinu. Stará známa literárna pravda však hovorí, že dej posúvajú vpred najmä zloduchovia. A je to práve Benjamin, kto sa zaslúži o jeden z najväčších zvratov. Sibylla vďaka tomu môže ešte viac ukázať, čo sa v nej skrýva, a posúvať hranice svojej zóny (vnútorne i geograficky). Aj menej skúsený čitateľ správne vytuší, že je len otázkou času, kedy Sibylla v Afrike natrafí na lásku svojho života. Vzťah s driečnym Andrém rozhodne nebude prechádzka ružovou záhradou a viackrát dôjde u oboch postáv k dilemám ohrozujúcim ich spoločné šťastie. Tolerancia a otvorená spoločnosť neboli práve bežné pojmy v danom prostredí či dobe...

"Pred desiatimi rokmi sa s mladším bratom na chrbte z posledných síl dovliekli do Mogadoru. Krajinu zasiahlo ničivé sucho, obilie vyschlo na byľ. Starí a chorí pomreli od hladu v dedinách. Každý, kto ešte vládal, usiloval sa dostať do mesta, nájsť si prácu a chlieb. Sibylla našla vysilené deti na zemi pred skladiskom, vzala ich domov. Po zničení Mogadoru Francúzmi dala postaviť školu - v nej sa naučili čítať, písať a rátať. Teraz si zarábali na živobytie pisárskymi prácami u pani Hopkinsovej. Sibylla od samého začiatku trvala na tom, že škola musí byť prístupná pre chlapcov i dievčatá, pre cudzincov i pre marocké deti." (s. 235)

Zadná strana obálky (mimochodom, jednoduchej a pritom pútavej a trefnej) spomína, že Drostenovci radi píšu o veciach a krajinách, ktoré sami navštívili. Z textu to poznať, popri epickej zložke sa v hojnej miere vyskytujú všemožné opisy - od kvetov cez oblečenie a stolovanie až po detaily budov. Znalosť problematiky sa im nedá uprieť, i keď občas pôsobili opisy na môj vkus príliš spomaľujúco a nenechávali nič na predstavivosť. Levica z Mogadoru sa poriadne rozbehne zhruba v štvrtine príbehu, takže buďte trpezliví. Napokon, pomaly ďalej zájdeš, a platí to aj v prípade tohto románu - dej zaberie väčšie časové obdobie (konkrétne roky 1835 až 1862). Tým sa vymedzuje z bežného rámca historických romancí a skĺzava skôr k rodinnej ságe, keďže svojich dejových línií sa dočkajú aj Sibylline deti. Na svoje si prídu i priaznivci histórie - tá bola v Mogadore pekne búrlivá a Drostenovci ponúkajú pohľad na rôzne oblasti - od miestnych honorácií cez zahraničnú politiku až po dôsledky obchodných stykov. Levica z Mogadoru je teda nielen zábavná, ale i poučná, a stojí za to si jej exotickým nádychom aspoň trochu predĺžiť ustupujúce leto.