G. Greenwald - Nikto sa neskryje

03.09.2015 18:34

Svet zamorilo obludné odpočúvanie

Túto neskutočne pútavú knihu možno čítať viacerými spôsobmi: ako svedectvo novinárskeho dobrodružstva, alebo skrátený životopis Edwarda Snowdena či výstižné a obludné svedectvo o praktikách NSA. Dokonca aj tým  „lepšie informovaným“ Greenwaldove spravodajstvo vyrazí dych. Frankfurter Allgemeine Zeitung 13. mája 2014 napísal, že obsahovo je to jedna z najdôležitejších spravodajských kníh, ktorá vojde do histórie.

Kniha má všetko, čo z nej robí napínavý román: sú tam hrdinovia a j zloduchovia, ide o moc a morálku a najmä o otázku: Ako sa to dotýka mňa? Už samotný názov je mnohoznačný Nikto sa neskryje. Cesty modernej celosvetovej komunikácie sú pristupné tajným službám  a každý občan, politik alebo právnik si vzhľadom na škandál NSA musí položiť otázku, či urobil dosť proti narúšaniu práva na osobné súkromie a slobodu.

Greenwald však nezostáva len pri kauze okolo NSA. Na mušku si berie aj etablované médiá, ktoré podľa neho neslúžia záujmom ľudí. Zároveň ho zaujímajú možné dôsledky agresívneho zasahovania vládnych inštitúcií do súkromia jednotlivcov a jeho dosah na politické zdravie národa. Nikto sa neskryje prichádza v tej najsprávnejšej chvíli a je nebojácnym, ostrým a nesmierne dôležitým príspevkom k poznaniu fungovania masového sledovania občanov.

Úryvok:

"Ak niekto vlastní prostriedky na všeobecné monitorovanie komunikácie, má v rukách obrovskú moc. Ak neexistuje prísny a zodpovedný dohľad nad takouto mocou, je viac než pravdepodobné, že sa bude zneužívať. Tvrdiť, že americká vláda bude prevádzkovať celoplošnú sledovaciu mašinériu v úplnej tajnosti a pritom nepadne za obeť vlastnému pokušeniu, by znamenalo, že sme sa z minulosti vôbec nepoučili a že sme nepochopili základné črty ľudskej prirodzenosti. Dokonca už predtým ako Snowden odhalil tajné informácie, začínalo byť nad slnko jasnejšie, že Amerika nie je v oblasti využívania sledovania a odpočúvania žiadnou výnimkou. Opak by mohol predpokladať len veľmi naivný človek. V roku 2006 zasadal Kongres na tému „Internet v Číne: Nástroj slobody, či útlaku?“ Rečníci sa predbiehali v odsudzovaní amerických technologických friem za to, že pomáhajú potláčať disent v Číne. Republikánsky senátor za New Jersey Christopher Smith, kongresman predsedajúci výboru, prirovnával spoluprácu spoločnosti Yahoo! s čínskou tajnou políciou k prezradeniu úkrytu Anny Frankovej nacistom. Predniesol hlučnú a kritickú kázeň, typickú pre amerických politikov, keď hovoria o režimoch, s ktorými Spojené štáty nie sú spriaznené. Účastníci na zasadnutí však isto postrehli, že stretnutie sa akoby len náhodou uskutočnilo iba dva mesiace po tom, čo denník New York Times zverejnil informácie o nevídanom rozsahu neoprávneného odpočúvania vlastných občanov, ktoré nariadila Bushova administratíva. 

Vo svetle spomínaných udalostí vyznieva odsúdenie iných krajín za to, že špehujú vlastných občanov, dosť pokrytecky. Po kongresmanovi Smithovi vystúpil kongresman za demokratickú stranu, zastupujúci štát Kalifornia, Brad Sherman a vo svojom prejave poznamenal, že technologické spoločnosti, ktorým odporúčajú nespolupracovať s čínskou vládou, by si mali dať pozor aj na tú vlastnú. „Inak,“ upozornil prorocky, „hoci sa dnes v Číne bežne porušuje súkromie jednotlivca tým najtresuhodnejším spôsobom, zajtra sa to môže stať u nás, tu v Spojených štátoch. Stačí, ak si jeden z budúcich prezidentov osvojí takúto širokú interpretáciu ústavy, a zrazu zistíme, že číta naše emaily. Bol by som veľmi nerád, keby tak konal bez súdneho príkazu.“  V posledných desaťročiach začali americkí vládni predstavitelia využívať strach z teroristických útokov a prehnané nafukovanie skutočnej hrozby na obhajobu širokej škály radikálnych opatrení. Viedli dobyvateľské vojenské ťaženia na celom svete, mučili a zatýkali (dokonca vraždili) či už zahraničných štátnych príslušníkov alebo Američanov, a to bez vznesenia akýchkoľvek obvinení. Dedičstvo, ktoré nám však zanechali v podobe všadeprítomného bezdôvodného monitorovania, zasiateho do celej spoločnosti, sa môže stať ich najtrvalejším odkazom. Ide o to, že aj napriek všetkým historickým paralelám, ktoré sa ponúkajú, v súčasnom škandále okolo NSA fguruje jedna nová a veľmi zásadná premenná. Úloha internetu v každodennom živote."

Knihu Nikto sa neskryje vydalo vydavateľstvo Tatran.