Fascinujúca ukážka rodinných hodnôt v krutých časoch (G. Hunterová - Mali sme šťastie)

07.03.2019 09:20

Príbehy obyčajných ľudí z druhej svetovej vojny vyhľadávam len sporadicky. Dôvodov je viacero. Napríklad ten, že na mňa vždy silno zapôsobia a zotrvajú v mojej mysli dlhšie, takže v nej ešte nie je priestor pre ďalší. Okrem toho však v poslednom čase vychádza čoraz viac titulov s danou tematikou, akoby sa chceli vydavateľstvá priživiť na trende ťažkých skutočných osudov, čo sa mi nepáči, a tak dochádza k nutnému výberu. Vydavateľstvo Tatran dlhodobo potvrdzuje status kvalitných kníh, a tak bolo pre mňa ľahšie siahnuť po románe Mali sme šťastie. A urobil som dobre. Knihu radím na svoj osobný piedestál spolu so Slávikom od Kristin Hannah a Pod šarlátovou oblohou od Marka Sullivana. Nielenže ponúka priam neuveriteľný príbeh jednej rozdelenej rodiny, ale nayše reflektuje židovskú situáciu počas druhej svetovej vojny v naozaj širokom rozsahu. 

"Herta si zapcháva uši. Bojí sa, že vykríkne, ak začuje zvuk ďalšieho tela dopadajúceho na zem. Takto sa zbavujú už tretieho. Vyhodení ako odpadky, ponechaní, aby zhnili vedľa koľajníc. Na chvíľu sa jej darilo vytesniť ohavnosť toho všetkého. Dala sa otupiť. Nahovárala si, že všetko je len fraška, úsek z hororu. Pozorovala zhora samu seba; jej myseľ sa vznášala nad jej fyzickým telom." (str. 96)

Georgia Hunterová sa o pohnutej minulosti svojej rodiny dozvedela ako tínedžerka pri práci na školskom projekte. Mala za úlohu zmapovať zaujímavé udalosti predkov a až vtedy sa k nej dostali informácie o osude jej starého otca a jeho najbližších príbuzných. Pátranie po odpovediach ju priviedlo k zisteniu, že má rodinu roztrúsenú po rôznych kútoch sveta a okolnosti jej pôvodu ju napokon priviedli k myšlienke zaznamenať jej neuveriteľný príbeh. Pretože nejde len o hrôzy a krutosť, aké svet ešte nezažil, ale v prvom rade o oslavu pevných hodnôt, ktoré prekonajú aj tie najtemnejšie časy. Mali sme šťastie je Hunterovej debut, ale na texte to vôbec nie je vidno. Máte pocit, akoby ho napísala ostrieľaná spisovateľka. Napriek náročnej téme dokázala ustriehnuť početné motívy, držia pokope a vytvárajú mozaiku, aká sa len tak nevidí. Pracovné tábory na Sibíri, život v poľskom gete, úteky pred gestapom, pôsobenie v odboji, emigrácia, ukrývanie sa a každodenný strach o život... Tento román vám nedá pokoj, kým neobrátite aj poslednú stranu.

"Bella sa hnevala, že rodičia zmarili jej plán, že sa vzdali nádeje. Ponúkla im šancu na útek. Chcela, aby vzali svoj osud do vlastných rúk - ale namiesto toho, aby prevzali opraty, odtiahli sa od nich a spadli zo sedla, premožení vlastným strachom. "Prosím!" žobronila nakoniec Bella, vzlykajúc na matkinom ramene. Slzy jej stekali po lícach, ale podľa ich ovisnutých pliec, podľa ich skleslých pohľadov poznala, že už nevládzu bojovať. Správa o Anninom zmiznutí z nich vysala všetku silu. Akoby z nich ostali už len škrupiny, prázdne, vyčerpané a vystrašené." (str. 223)

Kým ma kniha ešte len čakala, názov Mali sme šťastie mi vzhľadom na tému pripadal prinajmenšom netypický. Až pri čítaní (a dočítaní) som si uvedomil, že nič vhodnejšie Georgia Hunterová ani zvoliť nemohla. Nielenže má veta súvis s hodnotením udalostí konkrétnou postavou, ale je navyše aj presná a pravdivá. Milióny ľudí prišli o domov, rodinu, zázemie, vnútorný pokoj, istotu, majetky, ba aj život... Rodina Kurcovcov z poľského Radomu okúsila všetky bezútešné úskalia vojny a napriek tomu dokázali vytrvať. Hoci aj u nich sa, samozrejme, vyskytli situácie, kedy mali na mále a čitatelia sotva budú pri nich dýchať. Veru aj ja som občas pochyboval, či tá alebo oná udalosť napokon nebude pre niekoho konečnou... Oceňujem aj obálku lemovanú, hudba v príbehu totiž tiež zohráva významnú úlohu a definuje umelecké cítenie rodiny. Mali sme šťastie je vynikajúci román, mal by obsadiť všetky výrazné miesta v kníhkupectvách, aby neušiel pozornosti žiadneho knihomoľa. Tam, kde sa končí cesta nádeje, sa vždy môže nájsť niekto, kto vám podá pomocnú ruku alebo na vás myslí... Pri podobných tituloch si živo uvedomujem, akých zverstiev je človek schopný a pevne verím, že nič podobné sa už nikdy nezopakuje. 

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Tatran.