Dá sa kontrolou mysle rozpútať genocída? (F. Thilliez - Syndrom E)
Chytľavý, fascinujúci, napínavý... Prívlastkov vhodných pre označenie trileru Francka Thillieza by sa našlo aj viac. V poslednom čase začínajú našinci vo väčšej miere objavovať čaro francúzskych autorov kriminálnok (nedá mi v tejto súvislosti nespomenúť napr. Bernarda Miniera, podpísaného pod sériou kníh Mráz, Kruh, Tma...). Paríž a iné mestá krajiny galského kohúta ani zďaleka neprekypujú len romantikou, krásou a štýlom. V dielach týchto spisovateľov dýchajú ťaživou atmosférou, hrôzou a zvrátenosťou. Inak to nie je ani v Syndróme E, ktorým Franck Thilliez posúva žáner psychotrileru o niekoľko priečok vyššie. Nejde totiž len o klasické pátranie po sériovom vrahovi. Do hry vstupujú lekárska veda, výskumy v oblasti neurológie a psychológie a veľkou mierou aj filmové umenie. Nehovoriac o ústrednej dvojici, Franck Sharko a Lucie Henebelleová patria k najvýraznejším detektívom, s akými som sa doteraz stretol.
"To, že byl film němý a že k němu nehrála žádná hudba, ještě znásobovalo úzkostný pocit. Člověk to nemusel slyšet, ale přesto si dokázal představit dusot kopyt a funění nozder. Kamera teď zabírala oba. Býka vlevo a holčičku vpravo. Vzdálenost mezi obludou a nehybným děvčátkem se zkracovala. Třicet metrú, dvacet... Jak to ta holčička dokáže, že se ani nepohne? Jak to, že nezačne utíkat a volat o pomoc? Byla zdrogovaná? Nechá sa nabodnout na rohy?"
Dvojicu vyšetrovateľov závažných trestných činov nečakane spoja dva (na prvý pohľad) odlišné prípady. Fracnk Sharko cestuje na odľahlé miesto, kde bolo objavených päť znetvorených mŕtvol. Piatim mužom ktosi nadmieru brutálny vybral mozog i oči a pripravil ich aj o ruky a zuby, aby znemožnil ich identifikáciu. V tom istom čase Lucii Henebelleovej v Lille zavolá jej bývalý priateľ, ktorý oslepol po zhliadnutí krátkeho filmu z roku 1955. Obrazy, ktoré sa v ňom vyskytujú, podprahovo útočia na psychiku človeka a ovplyvňujú ho nebývalým spôsobom. Film mal vo svojej zbierke pôvodne zberateľ, ktorý náhle umrel a jeho zbierku rozpredal jeho syn. Starý pán však očividne prišiel pri jeho skúmaní na hrozivé súvislosti. Lucie sa skontaktuje so Sharkom, pretože podľa všetkého objavené mŕtvoly a desivý film spája jedno - snaha vrahov získať všetky kópie filmu a zahladiť pritom po sebe každú stopu. Detektívi sa musia ponoriť do tajomstiev päťdesiatych rokov, kedy prebiehali výskumy na ľuďoch v snahe pochopiť mozog a prísť na možnosti, ako ovplyvňovať správanie ľudí. Musia preto vycestovať do Egypta či Kanady, pretože vrahovia pôsobia globálne a majú podporu najvyšších kruhov, čo robí z vyšetrovateľov jasné terče...
"Atef ustoupil a otočil se. V tu chvíli se komisař vztyčil a vyrazil hlavou kupředu, stále ještě přivázaný k židli. Vložil do toho úderu veškerou sílu a narazil do Atefových zad. Rána srazila Araba dozadu. Když narazil do zdi, bolestně zasténal. Železná tyč mu probodla levou část hrudníku. Rozhodil ruce i nohy, ale mrtvý nebyl. Tvář se mu zkřivila bolestí a s úst mu nevyšel žádný zvuk. Oběma rukama chytil tyč, ale neměl sílu ju vytáhnout. Na rtech sa mu objevila krev. Určitě měl probodnotou plíci. Sharko se zhroutil na bok. Strašně ho bolela záda. Bez obtíží se mu podařilo přeřezat pouta."
Syndróm E vás vtiahne do deja okamžite. Franck Thilliez vás nezaťažuje zdĺhavými opismi ani prienikom do myšlienok postáv, čo by iba zbytočne spomaľovalo príbeh. Napriek tomu sa vám však Sharko aj Lucie odhalia v plnej kráse. Lucie je sama na výchovu dvoch dcérok - dvojičiek, pričom jedna z nich je práve v nemocnici. Tým, že sa autor jej detí takto "zbavil", vynikla Luciina práca, nie jej rodinný život, čo oceňujem. Je totiž veľa diel, kde sa snažia autori svoje postavy cez ich príbuzných poľudštiť, ale väčšinou to má za následok len nudu. Sharko zas trpí paranoidnou schizofréniou, preto už nejaký čas nepracuje v teréne. Jeho vidiny malého dievčaťa ho prenasledujú všade, pričom vysvetľovanie jeho podivného správania by bolo často márne. Samotná zápletka je skvelo spracovaná, všetky súvislosti sú prepracované a spojenie vedy a umenia je naozaj výborné, dokonca aj zapojenie vojenských zložiek a svetových krvavých udalostí. Línia s Egyptom a psychatrickou liečebňou v Kanade vám takisto nedá vydýchnuť. Syndróm E je len prvou časťou v sérii a ja už teraz viem že čakanie na ďalší diel bude náročné...
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem mediálnej spoločnosti Albatros Media.
Diskusná téma: Dá sa kontrolou mysle rozpútať genocída? (F. Thilliez - Syndrom E)
Neboli nájdené žiadne príspevky.