Kto je páchateľ a kto obeť? (F. Barton - Vdova)
Potešil som sa, keď mi prišiel špeciálny recenzný výtlačok knihy, ktorú čaká vydanie v slovenčine až o pár dní. Vdova má na to, aby sa stala bestselerom aj u nás. Hoci si musím trochu rypnúť do vety na obálke "Najlepší psychologický triler roka". Tých už bolo aspoň desať a to je len začiatok septembra. Marketing však funguje, čo je nevyhnutnosť pri tom množstve noviniek. Fiona Barton má štýl blízky Paule Hawkinsovej, dokonca aj kompozícia príbehu je podobná ako v Dievčati vo vlaku. Menia sa rozprávači, uhly pohľadu, časové zasadenia... A to všetko pre pohrávanie sa s čitateľom. To je aj najväčšia devíza románu. Nejde o klasickú procedurálku, kde tím vyšetrovateľov hľadá páchateľa. Zločin sa tu totiž odohral pred niekoľkými rokmi a autorka si všíma jeho dopad na život manželky obvineného...
"Viete, polícia povedala, že Glen uniesol Bellu... Hrala sa v záhrade pred domom a niekto jednoducho vošiel do záhrady a uniesol ju. Samozrejme, ja by som nikdy nenechala svoje dieťa hrať sa vonku samo. Preboha, veď mala len dva a pol roka! Mama mala na ňu dávať lepší pozor. A oni povedali, že ju uniesol Glen. A zabil. Nemohla som dýchať, keď to povedali - mám na mysli políciu. Oni boli prví. Ďalší to hovorili neskôr."
Jean Taylorová by vás na prvý pohľad asi ničím zaujímavým neupútala. Je pomerne jednoduchá, tichá, a – ako sa ukáže – aj ľahko ovplyvniteľná. K životu jej netreba veľa a všetko jej dokáže zabezpečiť manžel Glen, ktorého nadovšetko miluje. Vidí v ňom princa na bielom koni a zdá sa, že nič nemôže narušiť ich bezpečný svet. O to väčší je Jeanin šok, keď sa pred ich dverami objavia policajti a obvinia Glena z únosu a zabitia dvojročného dievčatka. Glen, samozrejme, vehementne popiera svoju účasť na hroznom zločine, aj keď naň mal príležitosť i motív – v jeho počítači sa našli súbory potvrdzujúce pedofilné sklony. Samotné dôkazy však nie sú celkom pevné a Glen sa vyhne odsúdeniu. To všetko je však len východisko a po Glenovej nečakanej smrti sa na Jeaninu hlavu opäť znesú kŕdle senzácie chtivých novinárov. Napokon má dosť dohadov a špekulácií a rozhodne sa vyrozprávať príbeh jej manželstva z vlastného pohľadu. Ten je prekvapivý, zaplní množstvo prázdnych medzier a uzavrie viacero línií. Otázne ale je, či šťastne a či spravodlivosť zvíťazí...
"Dawn Elliottová, samozrejme, svedčí. Jej päť minút slávy. Má na sebe čierne šaty a odznak Nájdite Bellu... Nespúšťa pohľad z Glena, ale on na jej hru nenaletí a hľadí rovno pred seba. Nevenujem jej pozornosť, keď rozpráva – spánok, chvíľka hrania, Bellin smiech... Potom zistenie, že ju už nepočuje. Ticho. Aj v súdnej sieni je absolútne ticho. Všetci to ticho počujeme. Veľmi pôsobivé. Porota vyzerá znepokojene a dve staršie ženy nemajú ďaleko od plaču. Vyvíja sa to zle. Musia vidieť, že to všetko je jej vina. Nechala svoje dieťa bez dohľadu."
Hoci nepatrím k fanúšikom Dievčaťa vo vlaku, pretože autorkin štýl mi pripadá málo dynamický, Vdova ma dokázala zaujať viac. Fiona Barton nevarí z vody a vie, kam chce doviesť príbeh, netápa v tme a evidentne ho má do detailov premyslený. Neraz som sa pozastavil nad tým, ako prepája udalosti medzi postavami. Niečo naznačí a znovu sa k tomu vráti o pár kapitol ďalej. I keď niekedy to bolo tiež trochu spomaľujúce, keďže takto čitateľ vie, čo sa udeje. Každopádne je veľké plus, že sa dej neobmedzuje iba na Jean, ale aj na vyšetrovateľa celého prípadu Boba Sparksa a novinárku Kate Watersovú. Najmä v postave Boba verne zaznieva frustrácia z nevyriešeného prípadu a neovládateľná túžba dostať zaslúžené odpovede, no Fiona Barton nezaváhala ani v Jeaninej zaslepenosti. Vdova napĺňa pojem psychotriler do krajnosti a na to, že ide o autorkin debut, je napísaná obdivuhodne.
Šoeciálny recenzný výtlačok poskytlo vydavateľstvo Slovart.
Diskusná téma: Kto je páchateľ a kto obeť? (F. Barton - Vdova)
Neboli nájdené žiadne príspevky.