Životné múdrosti zaobalené do láskavého humoru (F. Backman - Tu žila Britt-Marie)

28.05.2017 07:49

Po výborne vykreslenom Ovem a rozpačitej vnučke s priveľmi bohatou fantáziou prichádza Britt-Marie, ktorou sa Fredrik Backman vracia k overenej postave vo vyššom veku. Čo sa mňa týka, napravil si týmto reputáciu, pretože predošlá kniha Babička pozdravuje a ospravedlňuje sa bola miernym sklamaním. Tu žila Britt-Marie síce poskytuje pár podobných námetov ako Muž menom Ove, ale nič to nemení na fakte, že ide o ľudsky napísaný román s jemne predkladaným, ale výrazným posolstvom. Na svet sa autor pozerá cez optiku staršej dámy, vhodenej do celkom novej situácie. Zaujímavé je, že spočiatku vám bude Britt-Marie pripadať priam nesympaticky a otravne, ale postupne prejdete od znechutenia cez ľutosť až k obľúbenosti. A pritom stačí, aby ste jednoducho vyčkali a čítali ďalej, pretože ako v živote aj v tejto postave platí, že človek sa nemení, len časom ho spoznávate lepšie a dôkladnejšie. 

"Kedysi ju v spánku držiaval za ruku, a vtedy snívala jeho sny. Nie že by nemala vlastné sny, ale Kentove boli väčšie, a ten, kto má najväčšie sny, v tomto svete vždy vyhráva. To sa naučila. Preto niekoľko rokov zostala doma, aby sa starala o jeho deti, a nesnívala o vlastných. Zostala doma, aby mu vytvorila dokonalý domov pri budovaní kariéry, a nesnívala o vlastnej... Roky pribúdali a nakoniec uplynuli všetky. To je vlastnosť rokov."

Britt-Marie má šesťdesiattri rokov a absolútne nečakal, že v tomto veku bude začínať doslova od nuly. Odíde od manžela, ktorý bol dovtedy pre ňu celým svetom, a to znamená postaviť sa na vlastné nohy. Žena, ktorej čas vypĺňala staroslivosť o domácnosť - najmä umývanie okien a balkóna - a večné čakanie na Kenta, kým sa vráti z práce, natrafí na prvé prekážky už na úrade práce. Prístup úradov jej nie je po chuti, ale napokon svojím až podivínskym prístupom dosiahne vytýčený cieľ - nájde si prácu. Háčik je v tom, že sa musí presťahovať do dedinky Borg, kdesi pánubohu za chrbtom, kde nie je nič okrem pizzerie a mladých futbalových nadšencov. A práve Britt-Marie sa má postarať, aby dorast fungoval na najlepšej možnej úrovni. Žena nenávidiaca špinu a čokoľvek, čo jej narúša stereotyp, sa odrazu musí potýkať s neporiadkom, hlukom a najmä uvedomením si, že nie vždy záleží na názore druhých. Zvláštna postaršia osôbka sa postupne zoznamuje s miestnymi obyvateľmi a pomermi a ani netuší, ako sa napokon skončí jej nečakané dobrodružstvo...

"Zdvorilo sa ospravedlnila Osobe aj Banke a vysvetlila im, že má čo robiť v mládežníckom klube, takže tu nemôže celý deň stráviť nejakými rečičkami. Svižne prekráčala cez parkovisko a ešte vždy s veľkou dávkou sebaovládania vošla na toaletu a zamkla za sebou. Naozaj sa nepatrí zvracať pred ľuďmi v kaviarni, to rozhodne nie. Keď vyšla z toalety, potkan sedel a čakal ako slušne vychovaný hosť pozvaný k nedeľnému stolu, no tváril sa, akoby si želal mať na zápästí exkluzívne náramkové hodinky a nespokojne ťukať na ciferník. Britt-Marie priniesla Snickers a tanierik, prestrela a zdvorilo sa ospravedlnila..."

Tu žila Britt-Marie neoplýva veľkou dynamikou ani nečakanými zvratmi. Očarí vás však dôkladnou psychologickou kresbou a láskavým postojom autora k postavám a ich životným prehrám i radostiam. Veľmi sa mi páči, ako Fredrik Backman citlivo pristupuje k nastoľovaniu dôležitých otázok. Napríklad o plynutí času a o tom, ako rýchlo prejde človek svoju púť (krásne je to vyjadrené v Britt-Marinom čistení okien - ona videla svet, ale svet nevidel ju). Náhly pokles osudu jej však priniesol viac, ako mohla dúfať. Po dlhých rokoch bola odkázaná sama na seba a musí otvoriť oči aj vo vzťahu k svojmu okoliu. A to tým spôsobom, že zároveň nestratí svoju osobnosť. A to je veru ťažká úloha. Futbal, pizza, láska, viac či menej bizarné postavičky a ich slovník - to všetko tvorí kolorit románu, ktorý bude iste robiť spoločnosť mnohým čitateľom na dovolenke pre jeho ľahkosť a nenáročné čítanie. Nedá mi nespomenúť aj obálku knihy - výborne dotvára sériu Backmanových titulov a podobne ako predošlé charakterizuje aj dej. Verím, že príbeh vás zaujme a tiež prinúti zamyslieť sa, či naozaj žijete naplno.