Exemplárny príklad britského psychotrileru (L. Marshallová - Žiadosť o priateľstvo)

29.01.2019 16:59

Keď sa povie anglická detektívka, drvivej väčšie napadnú dve mená - Agatha Christie alebo sir Arthur Conan Doyle. Od čias brilantných myslí však prešlo takmer storočie a pátranie po zločincoch sa rozvinulo do viacerých žánrov aj krajín, pričom v poslednom roku hrajú prím charakteristické severské kriminálky. Britskú pečať však nemajú len detektívky, ale aj psychotrilery. Čitateľ ani nemusí poznať meno autora či autorky, ale na základe textu bezpečne zistí jeho či jej pôvod. A Žiadosť o priateľstvo je krásnym príkladom, ktorý spája všetky typické prvky - prostredie, hlavnú postavu, námet, atmosféru, záver príbehu... Laura Marshallová je síce len debutujúcou autorkou, ale jej rukopis v sebe nesie zárodok talentovanej rozprávačky schopnej priniesť pútavý a aktuálny dej. 

"Takých štyridsať metrov pred sebou vidím nejakého muža, inak som sama, len ja a neznámy za mnou. Trochu zrýchlim a dúfam, že si to nevšimol, jasne však počujem, že tajomné kroky tiež zrýchlili. Ozývajú sa podchodom, sú to topánky, nie tenisky. Ešte trochu zrýchlim, aj kroky idú rýchlejšie. Risknem to a obzriem sa. Vidím postavu v čiernom kabáte s kapucňou." (str. 36)

Všetko sa začne, keď Louise príde na facebooku žiadosť o priateľstvo od dievčaťa, ktoré umrelo pred vyše dvadsiatimi piatimi rokmi. Lousie sa v tej chvíli vybavujú všetky udalosti, ktoré viedli k tragickému skonu. Je iba náhoda, že sa žiadosť zjavila len krátko pred plánovanou stretávkou zo strednej školy? Je možné, že si z nej chcel iba niekto vystreliť? Lenže to by znamenalo, že ktosi pozná jej temné tajomstvo, a táto možnosť tiež nevyznieva v prospech Louise práve pozitívne. Príbeh sa rozvíja v dvoch líniách - prvá sleduje dianie ku koncu strednej školy v roku 1989, druhá Louisino pátranie v roku 2016. Viac ma bavilo odhaľovanie minulosti, predsa len išlo o zaujímavejší námet, keďže ma hnala zvedavosť zistiť, čo sa Marii stalo. Na druhej strane musím uznať, že ani súčasná línia nezaostáva, rozpätie takmer troch desaťročí je skvelým priestorom na odhalenie, akým smerom sa ubrali životy niekdajších maturantov. Kriminálny motív je však len východiskom, na jeho pozadí rozohráva Laura Marshallová omnoho sofistikovanejšiu hru.

"V jej novom živote len pár ľudí vie o tom starom. Takto je to lepšie. Vyhýba sa nepríjemným otázkam, mení tému. Predstiera, že je normálna, tak ako všetci ostatní. Pod kožou sa jej však ako šváby hmýria klamstvá a vina. Ak niečo necháte za sebou, myslíte si, že je to koniec. Že je to preč. Seba však za sebou nechať nemôžete - lebo toto ste vy, toto je váš život a iný už nedostanete. Dlho ignorovala minulosť, ale začína uvažovať, či ju bude možné ignorovať navždy. Prežíva v nej ako parazit alebo nádor. Možno práve teraz je ten správny čas skúsiť jej porozumieť..." (str. 175)

Autorka reflektuje súčasné trendy a poukazuje na niekoľko skutočností vyplývajúcich z používania sociálnych sietí. Spracúva dobre známy fakt, že mnohí sa na nich prezentujú klamlivo, snažia sa vyzerať lepšie, zdravšie, aktívnejšie, len aby ohúrili virtuálnych priateľov. Tiež naznačuje, že sociálne siete sú len odrazom bežného života, v ktorom je to rovnaké - pozlátko, faloš, klamstvo. Ako príklad jej slúži prostredie strednej školy, utváranie skupiniek a denno-denné presúvanie pozornosti ľudí podľa momentálne popularity ostatných. Na takýchto základoch sa ťažko buduje dôvera, a to sa napokon vypomstí aj hlavnej hrdinke. Keď už som opäť pri nej, s Louise som sa nedokázal stotožniť, pripadala mi príliš ľútostivá a ustráchaná. Až natoľko, že som fandil táboru "krutých báb". Záverečné odhalenie nebolo nijako prekvapivé, dalo sa to čakať. Dôraz, ako som už spomenul, však nespočíva na kriminálnom námete, ale na psychologickej kresbe, a to sa Laure Marshallovej podarilo. Žiadosť o priateľstvo je mementom, ktoré má svoje opodstatnenie, hoci ktovie, či niekoho skutočne prinúti zamyslieť sa a čosi zmeniť...

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Tatran.