Človek bez lásky je ako mŕtvola na dovolenke (E. M. Remarque - Nebo nepozná obľúbencov)
Vydavateľstvo Slovenský spisovateľ sa počas "lenivej" letnej sezóny podujalo doplniť pulty kníhkupectiev o alternatívu ku komerčne ladeným titulom. Dnes už klasické diela nemeckého autora Ericha Mariu Remarquea si svojou nadčasovosťou nielen udržiavajú stálych čitateľov, ale zároveň aj nachádzajú nových. Po reedícii kníh Na západe nič nové a Traja kamaráti prišiel rad i na román Nebo nepozná obľúbencov. Podľa týchto troch menovaných titulov sa zdá, akoby autorove postavy rástli spolu s ním. Od úskalí mladých hrdinov sa dostáva cez peripetie tridsiatnikov až po životné etapy ľudí v strednom veku. Spoločné však majú výrazné osobnosti, ktoré vedú na prvý pohľad nesúrodý súboj - či už so smrťou, spoločenským úpadkom alebo samé so sebou.
"Po rokoch sa konečne objavil človek, ktorý sa nestaral o jej chorobu! Bola zvláštne šťastná... Choroba, ktorá medzi ňou a svetom vždy stála ako zahmlené okno, nečakane zmizla - namiesto toho sa závratne jasne a naširoko v mesačnom svite pred ňou rozprestieral život s oblakmi a údoliami a osudmi, a ona sa ho zúčastňovala, už z neho nebola vylúčená, stála ako tí zdraví na veľkom štarte s horiacou a prskajúcou fakľou v ruke, prichystaná vrhnúť sa nadol."
Štyridsiatnik Clerfayt prichádza do sanatória vo švajčiarskych vrchoch navštíviť dlhoročného kamaráta. Hollmann bol kedysi ako on automobilový pretekár, no pre chorobu musel svoju vášeň zavesiť na klinec. Život v ústave plynie vlastným tempom, jeho obyvatelia sa usilujú stereotyp ozvláštniť, ako sa len dá. Patrí medzi nich aj mladá Lillian Dunkerqueová, nezávislá žena, ktorá začína byť čoraz frustrovanejšia. Obýva sanatórium, aby žila, ale pritom sa jej život zastavil. Príchod Clerfayta vníma ako závan čerstvého vzduchu, pretože tento sveták ju vidí ako ženu, nie ako pacientku. Rozhodne sa s ním odísť z liečebne napriek vedomiu, že sa jej môže rapídne zhoršiť zdravotný stav. Lillian je však odhodlaná užiť si každú sekundu života, hoci by netrval dlho, ako dožívať medzi štyrmi stenami odrezaná od okolitého sveta. To znamená, že sa nemieni viazať, preto jej vyhovuje Clerfaytova nezávislosť. No citom sa rozkázať nedá a napokon majú obaja problém brať svoj vzťah ako otvorený...
"Prestala rozlišovať rozdiely vo veľkosti. Ba zdalo sa jej, že ak si človek má vychutnať malé, chvíľkové triky a ak má v ne veriť, potrebuje aspoň toľko, ak nie viac disciplíny, odvahy a premáhania ako pri ostatných, ktoré majú honosnejšie mená. Kupovala si teda šaty a utešovalo ju to práve tak ako iných všetka filozofia sveta, úmyselne si zamieňala lásku ku Clerfaytovi za lásku k životu, hádzala ju do vzduchu a zase ju chytala a verila v ňu, hoci vedela, že sa raz musí rozbiť. S balónom sa dá lietať, kým neklesne - ale nemožno naň vešať domy. A keď klesne, je z neho kus handry."
Erich Maria Remarque patrí k spisovateľom, ktorého je veľmi ľahké si obľúbiť. Jeho postavami sú bežní ľudia, blízki drvivej väčšine čitateľov, a pritom sú výnimoční. Snažia sa žiť naplno, prekonať prekážky, biť sa za svoje ideály aj za svoje lásky. Autor je bezodnou studňou silných výrokov, ktoré vám utkvejú v pamäti a prinútia vás k zamysleniu. Netlačí však na pílu, nepoúča, iba umne komentuje dianie okolo svojich hrdinov. Nebo nepozná obľúbencov má i ďalšiu pridanú hodnotu - vezme vás na cestu po Európe. Či už ide o Francúzsko, Taliansko alebo Švajčiarsko, Remarque opisuje dané miesta tak verne, že máte chuť sadnúť do auta a okamžite sa tam vydať. Tento román sa pohráva s večnými témami, ako sú láska, život, smrť, nádej, no nerobí to gýčovo, na to si autor príliš váži čitateľa i samotné námety. Verím, že po trojici vydaných titulov sa Slovenský spisovateľ podujme aj na vydanie ďalších Remarqueových diel, bola by škoda predstať v najlepšom.
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovenský spisovateľ.
Diskusná téma: Človek bez lásky je ako mŕtvola na dovolenke (E. M. Remarque - Nebo nepozná obľúbencov)
Neboli nájdené žiadne príspevky.