E. M. Remarque - Na západe nič nové
Erich Maria Remarque je u mňa na najvyšších priečkach obľúbených autorov. Hoci sa už dávno stal súčasťou školských osnov či povinného čítania, vymyká sa z bežne chápaných štandardov učebnicových spisovateľov. Jeho diela sú aktuálne aj dnes, dokážu zaujať širokú čitateľskú verejnosť a osloviť rôzne vekové kategórie a generácie. Je to spôsobené aj tým, že vo svojich románoch je úprimný, čerpá z vlastných skúseností a jeho postavy sú obrazom nás samých. Veľmi som sa potešil, keď vydavateľstvo Slovenský spisovateľ ohlásilo reedíciu jeho titulov. Na západe nič nové je klasika, ktorá nikdy nezostarne. Remarque skvelo zobrazil údel mladých nemeckých vojakov na fronte prvej svetovej vojny, ich nálady, myšlienky, obavy a najmä stratu ideálov.
"Vedľa nás leží vystrašený plavovlasý nováčik. Tvár si zaboril do dlaní. Prilba sa mu odkotúľala. Vylovím ju a chcem mu ju naraziť na palicu. Pozrie na mňa, odstrčí prilbu a ako dieťa vsunie hlavu pod moje rameno, pevne na moju hruď. Úzke plecia sa mu chvejú. Nebránim mu v tom. Aby však prilba bola na niečo dobrá, položím mu ju na zadok, nie zo psiny, ale zámerne, lebo to je najvyšší bod."
Rozprávač Paul Bäumer v sebe nesie mnoho z autorových osobných zážitkov, čomu dopomáha aj "ja-rozprávanie". Paul sa spolu s ďalšími spolužiakmi pod vplyvom učiteľa prihlásia na front. Sú plní odhodlania, hesiel o vlastenectve a nádeje do žiarivej budúcnosti. Veľmi skoro však zistia, že realita je omnoho šedivejšia a nič nie je také, ako sa zdá nezasväteným. Chlapci si musia rýchlo zvyknúť nielen na každodenný dril a nepohodu, ale najmä na kruté podmienky a všadeprítomnú smrť. Spomienky na domov a mier niektorým prinášajú útechu, pre iných sú, naopak, ťažkým bremenom. Nad vodou ich neraz drží len ich vzájomná spolupratričnosť a silné priateľstvo. Je priam nemožné, aby Paul ostal mimo vojnového diania, dotýka sa ho neustále. Podporuje kamarátov, strieľa po anonymnom nepriateľovi a okúsi aj chuť zabíjania. Je jasné, že už nikdy nebude ako predtým, odcudzuje sa príbuzným a napokon aj sám sebe. Vojna pokračuje a chlapcom postupne ubúda síl...
"Je to prvý človek, ktorého som zabil vlastnými rukami, ktorého takto zblízka vidím, ktorého zomieranie je mojím dielom. Aj Kat, Kropp i Muller videli, keď niekoho zasiahli, mnohým sa to v boji zblízka veru často stáva. Každý jeho výdych mi zasahuje srdce. Tieto hodiny patria umierajúcemu, má neviditeľný nôž, ktorým má bodá: čas a moje myšlienky. Dal by som veľa za to, keby zostal nažive. Je ťažké ležať tu a musieť ho vidieť a počúvať. Zomrel o tretej odpoludnia. Oddýchnem si. Ale iba nakrátko. Čoskoro je mlčanie neznesiteľnejšie ako stonanie. Zatúžil som, aby sa znova ozvalo chrčanie..."
Nepoznám iného spisovateľa, ktorý by zachytil pocity mladej vojnovej generácie tak verne a pritom bez pátosu, ako práve Erich Maria Remarque. Nebojí sa pritom ani farbistých opisov či spoločenskej kritiky, a to všetko dopĺňa o humor v rôznych odtieňoch. Autor má čo povedať aj dnešným čitateľom, pričom jeho posolstvá sú trefné a úderné i vzhľadom na čoraz väčšie šialenstvo, čo sa vo svete rozmáha. Myšlienky o ľudskosti, priateľstve a potrebe pochopenia sú nedeliteľnou súčasťou Remarqueových diel. V dnešých časoch povrchnosti a prázdnych slov jeho riadky vyznievajú o to naliehavejšie. Vojna si nevyberala obete iba na bojisku, jej dôsledky sa prejavili v každom smere a pretrvávajú roky. Paul Bäumer je iba jedným vojakom, ale jeho hlas hovorí za milióny padlých. Román Na západe nič nové by nemal chýbať v knižnici žiadneho uvedomelého človeka.
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovenský spisovateľ.
Diskusná téma: E. M. Remarque - Na západe nič nové
Neboli nájdené žiadne príspevky.