E. Jarkovská - Osamelé vtáča

27.05.2015 14:52

Drvivá väčšina slovenských autoriek sa vo svojich románoch venuje už tak trochu triviálnym témam ako vzťahy, nevera, nový začiatok... v spoločenskej tematike sa čoraz ťažšie nachádzajú námety, ktoré ešte neboli spracované, preto je každé odbočenie zo stereotypu viac než vítané. Erika Jarkovská vďaka svojej tvorbe rozhodne len tak nezapadne, pretože už len jej zameranie dáva tušiť bohatú studňu tém. Fascinácia Indiánmi, ich neľahkými osudmi a nevšednou kultúrou si medzi čitateľmi iste získa množstvo priaznivcov. Autorka vstúpila do literatúry elektronickou knihou Bojovníci dúhy, po ktorej nedávno priniesla román zo súčasnosti Mŕtvi nemôžu milovať, a v jej najnovšom titule Osamelé vtáča sa opäť vracia k dobre známemu prostrediu. Prelína sa v ňom súčasnosť s minulosťou, život zabezpečenej mladej ženy s ťažkým údelom jej predkyne s indiánskou krvou, sen s realitou... Kontrasty sú cítiť na každej strane, príbeh vo vás teda poľahky vyvolá zvedavosť. 

"Očakávala dengľavého neduživého muža s hrubými sklami okuliarov na nose, maskujúceho nimi oči zoslabnuté od štúdia všelijakých spisov po večeroch a nociach; s neustále spotenými dlaňami, tenkými prstami a nezdravou farbou pokožky, ktorá bude taká tenká, až cez ňu presvitajú modré žily... Ibaže mladý muž nijaké z očakávaných kritérií nespĺňal. Noah Cane vyzeral ako filmový herec, rockový spevák či azda ako model, alebo rebel..."

Životný príbeh Indiánky Zintkaly Nuni sa síce začal odvíjať už na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia, no jej vplyv je cítiť aj o sto rokov neskôr. A to cez sny kurátora Noaha Canea, cez ktoré mu chce pravdepodobne sprostredkovať isté posolstvo. Noah vypočuje volanie tajomnej minulosti a vyhľadá Avu Greenovú, manažérku finančnej spoločnosti v Bostone. Podľa všetkého je Ava pravnučkou Zintkaly Nuni, hoci ona sa tomu spočiatku zdráha uveriť. Pod vplyvom Noahovho osobného kúzla a knižne spracovaného príbehu Zintkaly Nuni sa však Avin pancier nedôvery postupne narúša a aj chladná kariéristka ako ona podľahne čaru neznáma. Ich cesta k (seba)poznaniu je doplnená aj o životné osudy samotnej Zintkaly, a to priamo od jej narodenia. Krušné časy poznačili takmer každý jej krok. Jej rodina prišla pre strety s bielymi dobyvateľmi o život a ona sama napokon vyrástla medzi nimi - osvojil si ju generál, ktorý ju pomenoval kresťanským menom Maggie a voviedol ju do prostredia pretvárky a nadradenosti. Jej adoptívna matka sa viac venuje právam žien než jej samej a čo sa jej otca týka, po rozpade rodiny pre jeho záletníctvo sa stane obeťou jeho zneužívania. Ani internátne školy nie sú pre ňu veľkou výhrou, keďže prakticky všade čelí snahe potlačiť v nej jej divošstvo a spraviť z nej civilizovanú mladú ženu. Prirodzene, počas dospievania príde na rad aj prvé zaľúbenie, avšak aj to naberie nečakaný smer...

"Maggie, pozerajúc do tmavého plafóna izby, sa v mysli neustále vracala k scénke z kabinetu. Ešte aj teraz ju spomienky na ňu rozochveli. Mimovoľne sa dotkla brady. Mala pocit, že jej tam zostalo trochu tepla po učiteľovej horúcej dlani. Pomyslenie na to, že by si ju obľúbil viac než ostatné, jej pripadalo ako sen. Bolo by to také krásne! Konečne by existoval niekto, kto by sa k nej správal ako k normálnej bytosti tak, ako si pamätala, že sa správali učitelia k belošským študentkám. Povznášajúci pocit však rýchlo vystriedala pochybnosť, či má vôbec na takéto myšlienky právo."

Ak čakáte romantiku, mali by ste vedieť, že Osamelé vtáča nie je primárne určené nežným zasneným dušiam. Iste, nájdeme tu aj prvok lásky, ale Erika Jarkovská sa nebojí otvorene nastoliť aj ťaživé témy, ktoré vo vás dokážu vyvolať i ľútosť či dokonca zhrozenie. Život Zintkaly Nuni nebol práve prechádzkou ružovou záhradou, ale so všetkým sa dokáže vyrovnať vďaka sile svojej osobnosti. Indiánska kultúra je v románe znázornená citlivo a s pochopením, no autorka netlačí na pílu a venuje sa aj tienistým stránkam života v rezervácii. Kniha je vítaným spestrením ponuky aktuálnych titulov, a preto verím, že si nájde široký okruh čitateľov. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Koruna.