Antropologička na stope zločinov (E. Griffiths - Křižovatky smrti)

06.01.2016 07:52

Britské detektívky dobývajú svet už od čias Arthura Conana Doyla a Agathy Cristie. Vyznačujú sa jemne ponurou atmosférou, logickým postupom pri odhaľovaní stôp, suchým humorom a brilantným úsudkom vyšetrovateľov. Všetky zmienené atribúty spĺňa aj román Elly Griffithsovej. Křižovatky smrti sú prvou knihou, kde sa predstavuje forenzná antropologička Ruth Gallowayová. Ukolísaný inými autormi, väčšou dynamikou a akciou som v poslednom čase relatívne pokojne plynúce anglické krimiromány zanedbával, ale práve vďaka tejto novinke ma k sebe opäť privábili. Chlad a vlhkosť norfolského pobrežia vám prenikne až pod kožu, tamojšie prostredie je priam stvorené pre kulisu tajomstiev, ktoré siahajú až do doby železnej. Navyše ide o pomerne komorný príbeh, o to silnejší je dojem, že vrahom môže byť ktorákoľvek z postáv... 

"Ruth si klekne na zem... Jemně lopatkou nabírá chvějící se bahno. Najednou všechno ztichne; dokonce i rackové jí přestávají kroužit nad hlavou a rozhněvaně pokřikovat. Anebo tam možná pořád jsou, ale ona je neslyší. V pozadí ztěžka dýchá Nelson, ale Ruth je podivně klidná. Necítí nic ani ve chvíli, kdy uvidí drobné zápěstí s náramkem, jaké se dávají dětem ke křtu. Vědela, co najde."

Ruth Gallowayová je prizvaná miestnym inšpektorom k analýze kostí, ktoré boli objavené v močiaroch Saltmarshu. Harry Nelson dúfa, že by mohlo ísť o telo dievčatka, ktoré zmizlo pred desiatimi rokmi a dodnes sa nenašlo. Z nezvestného dieťaťa by sa oficiálne stala vražda a jeho rodičia by dostali aspoň nejaké odpovede. Lenže Ruth zistí, že kostra je stará vyše dvetisíc rokov a pôvodne zrejme označovala akúsi miestnu hranicu. Nie je to až také prekvapivé, pred časom sa v oblasti našiel kruhový monument a celá oblasť pravdepodobne skrýva aj ďalšie poklady z doby železnej. Situácia sa skomplikuje, keď zmizne ďalšie malé dievčatko, takmer presne desať rokov po prvom. Harry Nelson je presvedčený, že je za tým rovnaká osoba, navyše mu istý čas posielala aj záhadné listy. Ruth mu pomáha s ich lúštením, pretože pisateľ má očividne archeologické znalosti. Hlavným podozrivým sa stáva utievač starého náboženstva zvaný Cathbad, ktorý sa netají odporom voči oficiánym zložkám. Ale zašiel by skutočne až tak ďaleko.? Pre Ruth sa prípad zmiznutých dievčat stáva čoraz osobnejším, keď sa vrah snaží odradiť ju od ďalšej pomoci polícii... 

"Do oken stále ještě bubnuje déšť. Ruth vstane a pohladí Flinta, který se rozvaluje na pohovce a se zavřenýma očima předstírá, že tu není. Raději by měla zkontrolovat, jestli Sparky nečeká venku a nedožaduje se mňoukáním vstupu do domu - i když má k dispozici kočičí dvířka, raději chodí dovnitř dveřmi. Ruth je otevře. Vítr jí vmete do tváře déšť a na chvíli ji oslepí. Ruth něco rozčíleně zamumlá a otírá si oči rukávem. A pak to uvidí. Sparky je přede dveřmi, ale nemňouká ani nevydává jiné zvuky. Leží na zádech s podříznutým hrdlem."

Postava Ruth mi spočiatku nebola veľmi sympatická. Univerzitná učiteľka v strednom veku, žijúca s dvoma mačkami na okraji malého mesta, ktorá nerada prijíma nové veci a na ostatných ľudí pozerá s nedôverou a istou dávkou arogancie. Postupne však začala ukazovať aj svoju "ľudskú" stránku a to, čo sa mi nepáčilo, som vnímal ako jej snahu zachovať si každých okolností vlastnú tvár, bez ohľadu na okolnosti. Páčil sa mi jej vzťah s Nelsonom - najprv nanajvýš profesionálny, ale neskôr sa prirodzene meniaci na úctivý a kamarátsky. Tiež oceňujem, že identita zločinca aj osud zmiznutých dievčat ostával tajomstvom, ako v klasickej detektívke. Je fajn, že stále vznikajú príbehy založené na človečine, nie iba na výsledkoch z labáku. Elly Griffithsová navyše vďaka manželovi archeológovi netápe ani v tejto oblasti, čo robí Křižovatky smrti o niečo autentickejšími. Román ma oslovil a určite si prečítam aj ďalšie diely, ak sa ich dočkáme.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem mediálnej spoločnosti Albatros Media.