Dva výrazné debuty zo Slovenského spisovateľa
Vydavateľstvo Slovenský spisovateľ robí česť svojmu menu. Nedávno totiž prinieslo na náš trh dva debuty od nových slovenských autoriek - Kataríny Pivarčiovej a Ivony Gallovej. Prvá menovaná ma písanie takpovediac v krvi, jej strýkom nie je nik iný ako uznávaný Juraj Červenák. Ak si myslíte, že jablko nepadlo ďaleko od stromu, musíte svoj názor prehodnotiť. Katarína Pivarčiová si totiž zvolila vlastnú cestu a rozhodne neťaží z rodinných väzieb. Fantasy necháva bokom a svojím románom Láska zvoní vždy dvakrát cieli v prvom rade na ženské publikum. To sa dá povedať aj o titule Stromy rastú do neba, no Ivona Gallová presahuje vo väčšej miere do spoločenskej tematiky. Kniha Stromy rastú do neba sa vyznačuje aj jemnejšou psychologickou kresbou, takže či už dávate prednosť jednému alebo druhému žánru, prídete si na svoje.
"Pomaly sa postavil. Aďa, netušiac prečo, zadržala dych. Potom sa k nej muž otočil a ona ho okamžite spoznala. Jej telo sa proti jej vôli pohlo k nemu. Bolo by také prirodzené padnúť mu do náručia, akoby neexistovali roky, ktoré ich od seba oddelili. Potom sa však ozvalo jej racionálne ja a ona si uvedomila, že toto už dávno nie je chlapec, ktorého poznala pred desiatimi rokmi." (Láska zvoní vždy dvakrát)
Pri čítaní anotácie knihy Kataríny Pivarčiovej som sa najprv trochu vyľakal. Zase nevera, zas nový začiatok a stará láska... Väčšie klišé si už v slovenskom ženskom románe ani neviem predstaviť. Ale mierne ošúchané východisko našťastie nepokračuje v nastolenom režime, ale rozvíja sa vlastnou cestou. Autorka vie pracovať s dynamikou príbehu a nutné okolnosti odbaví rýchlo. Hlavný dej sa tak môže rozbehnúť prakticky okamžite. Hrdinka Adriana nepodlieha sebaľútosti, je skôr nahnevaná a frustrovaná. Návrat do rodnej dediny nie je práve znakom úspešnej mladej ženy. Stretáva sa tak po rokoch so starými známymi, miestami i ľuďmi. Najmä s Michalom, niekdajším priateľom, ktorý nestratil nič zo svojho čara a príťažlivosti. Michal je Cigán, čo sa prejavuje ani nie v spôsobe života jeho a jeho dcérky, ako skôr v reakciách okolia. Adriane prekáža stereotypné vnímanie, no jej vzťah s Michalom sa rozvíja aj napriek tomu, že jej bývalý priateľ Tibor si uvedomí svoje chyby a chce znovu zabojovať o Adrianinu priazeň...
"Eufória z nej pomaly vyprchávala a ona musela čoraz častejšie myslieť na Tibora a jeho hrozné slová. Správal sa, akoby bol Michal nejaká špina na jeho topánke, len na základe toho, že mal o niečo tmavšiu pleť ako on. Nikto nikdy neuvidí tú hroznú snahu, ktorú musel Michal vyvinúť, aby dosiahol to, čo priemernému bielemu človeku prirodzene padne do lona. Dcéru mu nechceli zobrať do škôlky, vybaviť pôžičku bolo preňho ako letieť na Mars. Toľká nespravodlivosť ju naozaj hnevala." (Láska zvoní vždy dvakrát)
Sto rokov na stodeväťdesiatich stranách? Prečo nie, Ivona Gallová prijala výzvu a zhostila sa jej so šarmom a ľudskosťou. Stromy rastú do neba sú rozprávaním o pohnutých osudoch viacerých generácií, spojených osobou Milana Kasnického. Jeho príbeh sa odvíja od roku 1912 až po súčasnosť, kde si naňho a jeho život spomína Milanova vnučka. Strastiplná cesta začala na Liptove. A hoci ide o krásne prostredie, Milanovo detstvo sa nevyznačovalo rovnakou nádherou. Veľa si vytrpel najmä kvôli matke, ktorá ho vnímala ako nechcené dieťa a podľa toho sa k nemu aj správala. Napriek tomu Milan nezanevrel na vonkajší svet a jeho vnútro sa vyznačovalo v prevažnej miere kladnými vlastnosťami. Práve tie mu pomohli prekonať všetky príkoria a bojovať s osudom a neprajníkmi s čistým štítom. Pretože tí, čo najviac trpia, sú neraz práve tými najsilnejšími osobnosťami...
"Milan by bol rád chodil do školy, ale dostal sa tam len málokedy. Buď ho Alžbeta nepustila, alebo od únavy nevládal. A o statok muselo byť postarané, inak ho Alžbeta zmlátila ako koňa, v lepšom prípade ho prinútila kľačať na polene s rukami za chrbtom až do noci. A zakaždým naňho narevala, že je chumaj alebo trkvas lenivý. Milan od roboty mocnel, naberal svaly. Túžil sa stať silným, urasteným chlapcom, čo sa nikoho a ničoho nebojí..." (Stromy rastú do neba)
Dva rôzne tituly, dva odlišné prístupy. U Kataríny Pivarčiovej oceňujem snahu ukázať čitateľovi, že aj bežný námet možno spracovať originálne a pútavo. Keby som nevedel, že ide o debut, povedal by som, že autorka už má čo-to za sebou, ba dokonca mnohé zabehnuté spisovateľky by sa ňou mohli inšpirovať. Na malom priestore rozohráva hneď niekoľko námetov - od lásky cez diskrimináciu až po vnútorné dilemy. Láska vždy zvoní dvakrát má navyše veľmi trefný názov a určite nepôjde u Pivarčiovej len o jednohubku. Oproti tomu Ivona Gallová je tradičnejšia v zmysle domácej tvorby. Veľmi mi pripomínala diela medzivojnového obdobia typu Jozefa Maka a naturistov. Je náhoda, že román uvádza dokonca citát Margity Figuli? Z riadkov románu cítiť nostalgiu zašlých čias, ale spracovanú súčasným jazykom. Stromy rastú do neba sú nevšedným zjavom na našom knižnom trhu a Ivona Gallová, verím, si udrží svoj osobitý štýl aj do budúcna. Obidve autorky si zaslúžia pozornosť, nebojte sa teda po nich siahnuť. Neoľutujete.
Za poskytnutie recenzných výtlačkov ďakujem vydavateľstvu Slovenský spisovateľ.
Diskusná téma: Dva výrazné debuty zo Slovenského spisovateľa
Neboli nájdené žiadne príspevky.