Doba sa mení, človek ostáva rovnaký (R. Oravský - V tieni Zeme)

09.12.2018 07:56

Nedávno som spomínal, že nemám rád vedeckú fantastiku, ale vydavateľstvo Artis Omnis systematicky nabúrava môj postoj k nej. A úspešne. Po knihe Rolanda Oravského som siahal s omnoho menšou nedôverou ako po iných v danom žánri. Ba čo viac, premáhalo ma očakávanie, pretože anotácia sľubovala mix kriminálky a trileru. Celý príbeh dokonca začína priam hororovo a nevdojak vám vyvstanú v mysli známe sci-fi filmy. Beriem to ako plus, pretože si vďaka tomu viete lepšie predstaviť celkové prostredie a zahĺbiť sa do podmanivej atmosféry. Hlavnou postavou je navyše bežný chlapík, takže sa s ním dokážete stotožniť. Nehovoriac o tom, že je to veľký sympaťák, čo vybadať už z jeho prvých scén - jeho postoj k rodine, sekretárke či kolegom je zobrazený pekne ľudsky, až na chvíľu zabudnete, že sa príbeh neodohráva v súčasnosti. 

"Naľavo sa niečo mihlo. Bolo to veľmi rýchle, akoby niečo prebehlo tmou tesne popri kamere. Sonda otočila hlavicu a osvetlila druhú stranu chodby. Vtom im hlasný ženský výkrik zamrazil krv v žilách. Škrek znel až neľudsky, ako keby niekoho mučili. Vysoké tóny sa im zarezávali do uší ako tisícky ihiel a trhali bubienky. Náhle krik ustal. Všetci v riadiacej miestnosti mlčali. Leif sa pozrel na vojakov... V ich očiach sa miešal údiv so strachom." (s. 54)

Leif je vyšetrovateľom Medzinárodného úradu vyšetrovania a kontroly. Akonáhle si však začne užívať dovolenku so svojimi dvoma dcérami, dôjde k udalosti, ktorá ho vženie späť do pracovného kolobehu. Na raketopláne, slúžiacom sa prepravu jedla a tovaru do vesmírnych kolónií, bol spustený automatický bezpečnostný program, a nikto netuší prečo. Posádka sa neozýva a nič nenasvedčuje tomu, že by došlo k technickej poruche. To je východisko deja pre ústrednú postavu, hoci čitateľ už v tom čase vie, že na palube raketoplánu sa udialo čosi drastické, čo popiera zákony ľudskosti a možno aj bežného chápania. Preto priam s napätím očakávate, čo Leif a ostatní pracovníci objavia, keď sa raketoplán vráti na svoju základňu. Netreba iste hovoriť, že o prekvapenia nebude núdza, rovnako ako o akciou nabité scény. Napokon, úvodné kapitoly viac než naznačia, že Roland Oravský sa nebojí ukázať aj trochu naturalizmu a krvi. 

"Niektoré ženy skríkli od strachu, iní si prikryli ústa rukami. Leif využil príležitosť a pokúsil sa chytiť Stefaniu za ruku, aby sa nemohla brániť. Moment prekvapenia zabral, ale podcenil jej silu. Druhou rukou, tou zlomenou, sa zahnala tak silno, že keď ho zasiahla do čela, ozval sa zvuk praskajúcich kostí. Normálny človek by musel prežívať neskutočnú bolesť, ale Notowska na svoje nové zlomeniny nezareagovala. Namiesto toho bila Leifa hlava-nehlava, kým ju konečne nepustil. Baterka mu vypadla z rúk, potkol sa a spadol na zem. Svetlo ožiarilo Notowsku, ktorá sa nad ním týčila v hrozivom postoji." (s. 189)

V tieni Zeme sa číta ľahko. Autor vás nezahltí odbornými výrazmi, ale zase nemáte pocit, že nevie, o čom píše. Našiel správnu mieru medzi epickosťou a vedeckosťou, a preto po jeho knihe môžu smelo siahnuť aj tí, ktorí sci-fi neholdujú. Text je rozdelený na krátke kapitoly, vyznieva dynamicky a pútavo. Postavy sú rôznorodé a ľahko pamätateľné, čomu napomáha aj ich medzinárodnosť. Napriek tomu, že sa dej odohráva prevažne na Mesiaci, Roland Oravský sa nevyhýba ani dianiu na Zemi. Je síce okrajové, ale pre dej napokon dosť podstatné. Ako sa zdá, ľudstvo sa ani zďaleka nepoučí zo svojich chýb a naďalej sa bude usilovať zničiť samo seba. V tomto pre nás román nevyznieva veľmi priaznivo, ale niet sa čomu čudovať. Ľudia ostanú ľuďmi aj napriek technickému vývoju, a nie vždy je to až taká výhra. V tieni Zeme však výhrou je. Autorskou, vydavateľskou aj čitateľskou. Preto neváhajte a vydajte sa v ústrety neznámu aj vy.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Artis Omnis.