Divoký západ v slovenskom podaní (V. Bis - Biele srdce)

23.01.2018 07:31

Biele srdce je novinka, ktorá by si zaslúžila viac pozornosti. Vlado Bis vstúpil na slovenský knižný trh pomerne nenápadne, ale zato s originálnym príbehom. Vydavateľstvo Enribook je preň navyše ako stvorené. Vzhľadom na tematiku románov Eriky Jarkovskej vhodne dopĺňa zbierku titulov z Divokého západu a ponúka ďalší pohľad na americkú históriu. Sám autor však, na druhej strane, v záverečnom doslove uvádza, že nevie, či uzrie svetlo sveta jeho ďalšia kniha, vraj všetko závisí od čitateľov. Trochu ma to zarazilo. Vlado Bis možno bude patriť ku knižným jednohubkám, ale aj keby, nič to nemení na fakte, že Biele srdce je celkom slušne napísaný román. Autor sa venuje vo väčšej miere než literatúre hudobnej tvorbe, a z jeho textu cítiť rytmus a dynamiku. Kapitoly (každá s osobitným názvom) sú krátke a čítanie tak plynie ľahko a rýchlo.

"Malý Havran zhromaždil zo dvadsať bojovníkov na koňoch a tí sa teraz s revom rútili oproti nám. Niekoľkí spadli z koní zastrelení už počas nájazdu. Niekto neďaleko mňa vykríkol a keď som sa pozrel tým smerom, uvidel som McBridea ako sa zvíja v klbku; z pleca mu trčal operený šíp. Prešiel som k nemu a pokúsil sa zastaviť krvácanie kusom látky, ktorú som odtrhol zo spodnej časti vlastných nohavíc. Ostatní chlapi medzitým odrazili nájazd divochov..."

Mladý dobrodruh Jim Hudson prichádza do malého mesta s vidinou zarobiť si dosť peňazí, aby sa mohol pridať k zlatokopom túžiacim po rýchlom zbohatnutí. Takmer okamžite sa stane svedom konfliktu, ktorý predurčí jeho nasledujúci osud. Zamestná sa totiž ako pomocník povaľača a alkoholika McBridea, aby tak nahradil dokatovaného černošského chlapca. Vzápätí sa Jim spolu s McBrideom pridáva k výprave, ktorej ciele sú omnoho krvilačnejšie, než sa na prvý pohľad zdá. A tak to aj napokon dopadne - po preliatí indiánskej krvi sa Jim ocitá "uväznený" vo vojsku a čoraz viac preniká do tajov indiánsko-belošských vzťahov a ich dôsledkov. Spoznáva Suzanne, domorodú ženu, ktorá obráti naruby jeho život i vnútorný svet, a v priebehu rokov si uvedomí mnohé pravdy, okolnosti politickej i ekonomickej situcie či svoju vlastnú úlohu v budúcnosti národa. Jeho predstava o hľadaní zlata narazila na tvrdú realitu a ako mladík nemal ani potuchy, aké prekvapenia má preňho život prichystané...

"Po bitke pri Little Bighorne sa indiánske zhromaždenie rozpadlo na menšie skupinky. Niektoré odišli ďaleko na sever so Sediacim Býkom, vraj až na kanadské územie, podaktoré sa vrátili späť do agentúr. Ja a Ruža sme zostali s našimi - s Oglalmi Šialeného Koňa. Celé leto a jeseň sme potom lovili a táborili v podhorí Bighornu, ako keby sa nebolo nič stalo. V myšlienkach som sa však často vracal na bojisko. Mal som bielu pokožku a hádam aj to spomínané biele srdce, ale bolo mi ľúto všetkých, ktorí tam zahynuli - belochov aj Indiánov. Ja sám som ani nerátal, koľkých som zastrelil."

Páči sa mi, že každá kapitola je okrem názvu doplnená aj malým obrázkom. V súčasnosti sú hoci aj takéto menšie ilustrácie skôr vzácnosťou, ide o vítané spestrenie textu. Apropo, text. Miestami je cítiť, že Vlado Bis je debutant, niektoré vety sú nadbytočné, iné by si zaslúžili trochu štylisticky učesať. Je to však skôr záležitosť praxe než talentu, ten mu rozhodne nechýba. Už od začiatku dokáže čitateľa vtiahnuť a prebudiť v ňom zvedavosť. To robí (i keď azda pričasto) aj vetičkami, ktoré predznamenávajú ďalší vývin deja. Príbeh zahŕňa širšie časové obdobie, čo sa ukáže až neskôr. To poskytuje možnosť predostrieť čitateľom rôzne historické udalosti a ich dopad na život postáv (reálnych aj vymyslených), no na druhej strane sa s nimi preto čitateľ nemá kedy zžiť. Takže hrozí, že keď trebárs niekoho trafí šíp, jeho to zasiahne, ale vás to nechá chladným. Jim Hudson však každopádne ostáva rozprávačom, ktorý má čo povedať, a robí to šarmantne a zaujímavo. A keby aj Vlado Bis už inú knihu nenapísal, verím, že Biele srdce neupadne do zabudnutia.
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Enribook.