Ďalšie odhalenie (ne)typického vnútra (L. Sasková - Rozpoltená)

17.01.2019 15:41

Lucia Sasková pokračuje v nastolenom trende, a to znamená ďalší zásah do čierneho. Za tých niekoľko rokov, čo zásobuje náš knižný trh vydarenými bestsellermi, si jej čitatelia zvykli na určitý štandard. A ani teraz neostanú sklamaní. Rozpoltená nesie jasné prvky autorkinho štýlu - máme tu výraznú ženskú osobnosť potýkajúcu sa s problémom, ktorý viac-menej nie je schopná sama ovplyvniť, nedozvieme sa jej meno, príbeh je rozprávaný v prvej osobe a namiesto presladenej romantiky máme dočinenia s reálnymi a neraz tvrdými životnými skúsenosťami. Tomu je tradične prispôsobený aj jazyk a reč postáv - je radosť čítať dialógy, kde sa to hmýri hovorovosťou namiesto vykonštruovaných a gýčových replík, ktoré tak často a neviazane útočia na slovenské texty... 

"Vystrašilo ma, čo sa stalo. Prvý raz som mala pred očami nevysvetliteľné bludy, s ktorými som nedokázala bojovať. Bolo to, akoby som práve dopozerala film. Horor, po ktorom sa budem neustále obzerať cez plece a báť sa večer zhasnúť. Snažila som sa na ten zážitok nemyslieť, zbaviť sa ho, bol však stále tam. So mnou. Vo mne. Tváre sa vysmievali môjmu strachu a chceli ma zraziť na kolená." (str. 33)

Je zaujímavé, ako Lucka dokáže nájsť tému, ktorá je v podstate bežná, ale napriek tomu ostáva skrytá za pláštikom tajomna - tak to bolo v prípade po peniazoch bažiacej dievčine či ženy prebíjajúcej sa zarábaním na ulici, a vo svojej novinke nahliadne do vnútra mladice so psychickými problémami. Rúca sa tým ďalšie spoločenské tabu, pretože hoci sa navonok prezentujeme ako otvorení a tolerantní jedinci, často zatvárame oči pred odlišnosťami vybočujúcimi z rámca "normálnosti". Hlavná hrdinka to nemá ľahké. Potýka sa s ťažkosťami, ktoré zľahčuje i ona sama - často má výpadky pamäti v rôznom trvaní, pričom jediný, kto k nim pristupuje s reálnymi obavami, je jej brat Max. Zároveň s tým sledujeme neistú a vystrašenú ženu, ktorá uniká pred neznámym prenasledovateľom a zamestná sa vo fabrike, kde natrafí na možnosť zohnať si zbraň. Okolie ju považuje za čudáčku, ale stále lepšie, než by sa mala stať obeťou neúnavného fanatika. A keď jej navyše neverí ani polícia, musí sa o svoju bezpečnosť postarať sama...

"Na skupinových sedeniach som si vždy uvedomila, aká je ľudská psychika rozmanitá. Ako niekto považuje ten istý problém za banalitu a iný je preň ochotný zomrieť. Na klinike sa nič nebralo na ľahkú váhu. Každé slovo mohlo byť rozhodujúce, každé vyjadrenie sa analyzovalo. Rovnako aj mlčanie. Považovalo sa za nezvyčajné. Hoci som v kruhu nič nepovedala, vedela som, že mlčaním nedosiahnem, aby si ma nevšímali... Vždy ma potešilo, keď sa niekomu polepšilo. Psychické diagnózy boli zaujímavé a každý chcel vedieť, akú má ten druhý." (str. 203)

Rozpoltená ponúka nielen zaujímavé, ale tiež poučné čítanie. Verím, že kniha okrem otvárania očí dokáže pomôcť aj tým, ktorí sa potýkajú s vnútornými démonmi. Ukazuje, že vyhľadanie odbornej pomoci nie je hanba, ale krok k náprave a lepšiemu životu. Prienik do náročného boja s vlastnou dušou sa Lucke Saskovej vydaril na výbornú. Jej hrdinka je normálna baba a pritom čelí veľkému strachu. A ktovie, koľko takých je v okolí každého z nás. Okrem toho sa autorka v príbehu dotýka aj iných súčasných problémov, ako napríklad homosexualita alebo uprednostňovanie sexu pred citmi v obave z ublíženia. Jej román sa tak stáva popri klasickej estetickej funkcii aj sprievodcom po možných riešeniach rôznych situácií. A aj keď začína pomerne neradostne, predsa len poskytuje nádej. A burcuje zvedavosť, s akou témou príde Lucia Sasková nabudúce.

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovenský spisovateľ.