D. Redondová - Dedičstvo kostí
Dolores Redondová je španielska autorka, ktorá sa slovenským čitateľom predstavila mysterióznym trilerom Neviditeľný strážca. Skĺbila v ňom prvky baskickej mytológie s napätím a osobnými problémami hlavnej hrdinky a výsledkom bol netradičný príbeh so svojskou atmosférou. Vo voľnom pokračovaní pod názvom Dedičstvo kostí sa opäť stretávame s Amaiou Salazarovou a jej snahou o nápravu pokrivenej spravodlivosti. Povedal by som, že mystika je tu prítomná ešte vo väčšej miere než v prvom dieli série, keďže sa vyskytuje vo viacerých rovinách. Nielenže súvisí s prípadom, ktorý Amaia a jej tím vyšetrujú, ale ona sama vída duchov mŕtvych ako pripomienku ich nevyriešených úmrtí. To človeku na nálade nepridá, najmä ak nastupuje do práce po krátkej materskej dovolenke...
"Dieťa bolo pochované dolu tvárou, akoby spalo v akejsi pôdnej kolíske. Kosti, takisto ako plátno, vyzerali dobre zachované, aj keď poškvrnené tmavou baztánskou zemou. Natiahol ruku, ktorou takmer zakryl celé telíčko, pritlačil hrudník k zemi a bez námahy vytrhol z ostatkov pravú rúčku. Ako ju uvoľňoval, s jemným prasknutím sa zlomila kľúčna kosť. Zaznelo to ako výdych vychádzajúci z hrobu, ktorý zanariekal nad touto krádežou."
Nemyslím si, že kto nečítal Neviditeľného strážcu, bude mať v príbehu zmätok. Súd a nečakané úmrtie hlavného záporáka je síce východiskom deja, no ten si napokon razí vlastnú cestu. Amaia má do činenia s nezvyčajným úmrtím vraha, ktorý vyvolával v ľuďoch strach v súvislosti s pánom lesov basajaunom. Je klasifikované ako samovražda, no už od začiatku je celá situácia podivná. Nejde pritom len o načasovanie a spôsob smrti, ale aj fakt, že Jasón Medina zanechal pre Amaiu list so stručným odkazom - Tartallo. Lenže vzápätí sa ozývajú porôdné bolesti a Amaia na niekoľko mesiacov vypadáva z hry... Po návrate ju čaká hneď viacero rozpracovaných prípadov. Niekto znesvätil miestny kostol, došlo k chladnokrvnej vražde a pri nohách postele sa Amaii zjavuje duch ženy, ktorej telo sa doteraz nenašlo a z jej smrti upodozrievajú jej manžela... Navyše sa opäť zjaví tajomný odkaz. Je jasné, že nejde o náhodu a baskický tím vyšetrovateľov sa opäť ponára do tajov legiend a mýtických bytostí. Čím sú však bližšie k riešeniu celého prípadu, tým väčšie prekvapenia na nich číhajú. Ako s tým všetkým súvisí Amaiina rodina a prečo došlo k znesväteniu detského hrobu...?
"V meste Zegama sa hovorí, že Tartallo bol veľký ohavný chlap, ktorý mal iba jedno oko. Býval na mieste, ktorému sa hovorilo Tartallov dom... Odtiaľ vyrážal do údolí a do hôr, kradol ovce aj ľudí, a keď si ich upiekol, zjedol ich. Raz išli lesnou cestou dvaja bratia. Vracali sa z blízkej dediny z jarmoku, kde predali svoje ovce a potom to poriadne zapili. Cestou sa veselo rozprávali, ale náhle onemeli: stál pred nimi Tartallo. Márne sa pokúšali ujsť."
Dedičstvo kostí je triler, ktorý vás buď nadchne od samého začiatku, alebo vám chvíľu potrvá, kým sa doňho pohrúžite. Mysteriózne prvky nemusia každému vyhovovať, ale pravda je, že celému príbehu dodávajú zaujímavý nádych. Prelínanie minulosti a súčasnosti spolu s osobnou zainteresovanosťou hlavnej hrdinky navyše vnášajú viac napätia a neistoty z možných strát. Amaia je konfrontovaná na viacerých frontoch a musí čeliť nielen nebezpečným protivníkom z mäsa a kostí, ale aj záhrobiu a vlastnej minulosti. Dolores Redondová sa pri písaní skutočne "vyhrala", dej poriadne premyslela a je pravdepodobné, že Amaia ešte nepovedala posledné slovo...
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem internetovému kníhkupectvu ABC Knihy.
Diskusná téma: D. Redondová - Dedičstvo kostí
Neboli nájdené žiadne príspevky.