D. Hamarová - Životom nekráčam sama

31.12.2014 16:36

Darina Hamarová sa ako blesk zjavila v slovenskej literatúre v roku 2014 úspešným debutom Slzy muža. Predstavila sa ako spisovateľka, ktorej nie sú cudzie ľudské slabosti, citlivé vnímanie prehreškov a poskytovanie druhých šancí pri snahe o ich nápravu. Do svojej tvorby sa vždy snaží vniesť reálne udalosti, čím sa stáva autentickejšou a údernejšou. Nie je to inak ani u jej novinky Životom nekráčam sama. Hoci názov vyznieva pomerne optimisticky, cesta hlavnej hrdinky rozhodne nie je prechádzka ružovou záhradou. Tentoraz nám v skutočnom príbehu predstaví svoj neľahký údel samotná autorka. Nezamierava sa pritom len na seba, ale aj na svojich blízkych. Ich radosti či trápenia sú opäť podané veľmi reálne, mnohé náročné pasáže sú vyrozprávané priamo, no zároveň citlivo, a vy sa nemôžete ubrániť dojmu, že človek niekedy skutočne musí v sebe pozbierať všetky zvyšky vnútornej sily, aby sa popasoval s osudom.

"Sama s pomocou rodičov som sa opäť postavila na nohy a začala som si budovať svoj svet. Svet, do ktorého som nechcela vpustiť nikoho cudzieho. Zrazu sa objavil Juraj a svet, ktorý som si tak starostlivo budovala, sa ocitol v troskách. Zistila som, že ešte aj moje srdce sa dokáže rozbúchať láskou, že ešte aj v mojom srdci je miesto pre muža. Tak veľmi som chcela ľúbiť a byť ľúbená."

Danica je žena v strednom veku, ktorá už od života veľa nečaká a je relatívne spokojná so súčasným stavom. Pri obyčajnej ceste v diaľkovom autobuse si nečakane našla nového partnera, čo sa rôzne odrazí v reakciách okolia - predovšetkým jej mama sa ako prísna veriaca pozerá na jej vzťah s Jurajom cez prsty. Danica je však presvedčená, že aj ona má právo na šťastie, najmä po tom, čo ju a ich dve deti opustil manžel pre mladšiu ženu. Okrem vlastných potomkov sa navyše Danica ujala aj detí svojej sestry, ktorá sa potýkala s násilníckym manželom a napokon aj s vážnou chorobou. Uvedomuje si, že všetky čoskoro roztiahnu krídla a vyberú sa svojou cestou, aj preto si užíva spoločné chvíle s Jurajom ako osobou, na ktorú sa môže vždy spoľahnúť. A je to práve on, kto ju "dokope" k tomu, aby navštívila lekára. Dôvod? Počas jedného lenivého rána jej nahmatá hrčku, čo ho, prirodzene, vydesí. Danica ho presviedča, že nejde o nič vážne, tvrdil jej to predsa aj jej lekár, no pre pokoj tela i mysle absolvuje ďalšie vyšetrenia. A tie hovoria jasnou rečou - má rakovinu. Rozbieha sa kolotoč liečby, smútku, strachu, ale i nádejí a odhodlania bojovať so zákerným nepriateľom. V dlhoročnom zápase našťastie Danica nie je osamotená - má nablízku verných blízkych, ktorí jej za žiadnych okolností nedovolia vzdať sa, pretože rakovina (takmer) rovnakým spôsobom predsa zasiahla aj do ich životov... 

"Pristihla som sa, že s blížiacim sa termínom operácie, každý večer pred spaním, stojím v spálni pred zrkadlom umiestneným na dverách vstavanej skrine a obzerám si svoje prsia. Najmä svoj ľavý prsník. Dotýkala som sa ho. Tak ako Jurajovi, ani mne nebolo všetko jedno. Nedokázala som si predstaviť, či a kedy sa aj ja sama dokážem pozrieť na moje telo, kde na ľavej strane na mieste, kde mám prsník, už nič nebude. Tie pocity boli nepredstaviteľné."

Kniha Životom nekráčam sama je jedinečnou výpoveďou ženy, ktorá si toho preskákala viac než dosť. No nie je to iba o nej a jej boji s rakovinou. Darina Hamarová svojím románom zároveň vzdala hold všetkým ľuďom, ktorí pri nej po celý čas stáli, a tiež ním určite povzbudí každého, kto sa dostane bez vlastného pričinenia na osudové rázcestia. Pretože - ako hovorí samotné krédo románu - prehrávať môžete, no prehrať nie.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Motýľ.