Veselo i vážne o nečakaných trampotách (D. Foenkinos - Hlava v oblakoch)
Len nedávno som sa rozplýval nad príťažlivosťou francúzskych románov, a už tu máme ďalší vydarený kúsok. Sám sebe sa čudujem, ako mi mohol ujsť autor David Foenkinos, keď už mu v slovenskom preklade vyšli tri knihy. Naposledy to bol román Hlava v oblakoch, ktorý ma zaujal pestrou obálkou a bizarne znejúcou anotáciou. Tušil som, že príbeh sa bude niesť vo veselom duchu, ale napriek tomu som ostal veľmi príjemne prekvapený. Dočkal som sa totiž početných zamyslení, ktoré často triafali do čierneho, akoby mi autor hovoril z duše. Citlivo, a pritom úderne. Hlavná postava muža v strednom veku, ktorý v krátkom čase stráca všetky dovtedajšie istoty, vyznieva spočiatku tragikomicky, no s pribúdajúcimi stranami sa čoraz viac tlačí do popredia nádej a chuť začať odznova.
"Myslím si, že milovať sa dá aj bez slov. Chápem, že niektorí ľudia potrebujú dôkazy, gestá, ale ja nie. Ľúbim Nathalie rovnako silno ako na začiatku. Len inak. To, čo druhí hanlivo nazývajú rutina, je pre mňa pokojný cit, ktorý zbožňujem. Som zamilovaný do každodennosti. Patrím k tým, čo si nepotrebujú manželský život niečím okoreniť. Milujem nežnosť, prostú prítomnosť toho druhého. Plynúci čas má pre mňa hodnotu, ktorá ma upokojuje..."
Bernard je obyčajný muž. Desaťročia pracuje v banke, ľúbi svoju ženu Nathalie aj dcéru Alice a nič by na svojom pokojnom živote nemenil. Lenže osud má s ním iné plány. Alice sa rozhodne skúsiť šťastie v Brazílii, Nathalie sa mu prizná, že považuje ich manželstvo za skončené, a aj jeho zamestnanie visí na vlásku. Odrazu sa musí opätovne zamýšľať nad existenčnými problémami a jediné východisko vidí v nasťahovaní sa späť k rodičom. Verí, že ide iba o dočasnú situáciu, pretože návrat do "detskej" izby berie ako veľké zlyhanie. Naučiť sa znovu žiť pod rodičovskou strechou, keď on má päťdesiat a jeho rodičia sú osemdesiatnici, prináša množstvo komických a neuveriteľných momentov. Ďalším veľkým kameňom úrazu je hľadanie zamestnania, chodenie na pohovory, písanie životopisu... Doba išla vpred a Bernard zisťuje, že v mnohých smeroch bez jeho vedomia. Čerešničkou na torte je napokon snaha jeho rodičov dohodiť mu za partnerku dcéru ich priateľov, ktorá má takisto za sebou bolestný rozvod. Bernard sa veru bude musieť poriadne obracať, aby dal svoj rozbitý život zase ako-tak do poriadku...
"Ocitol som sa v kurióznej situácii. Moja dcéra, ktorá mi tak veľmi chýbala, sa nachádzala len niekoľko metrov odo mňa a ja som zaliezol do svojej izby. Sám som si udelil krutý trest. Bolo to absurdné, veď ona by ma neodsúdila... Chcel som vstať, ísť za nimi a skončiť tú maškarádu. No niečo mi v tom bránilo: moje klamstvo. Klamal som, že som v Poitiers. Zatajil som svoju prítomnosť u rodičov. Ako by to asi zobrala? Moje úbohé výmysly by ju možno strašne sklamali. Znovu raz neboli moje rozhodnutia dostatočne súdne. A tak bolo nateraz lepšie držať sa tohto bláznivého nápadu."
David Foenkinos je pre mňa príjemným objavom. Určite siahnem aj po jeho predošlých knihách. Ak sú podobné Hlave v oblakoch, určite ma nesklamú. Jeho román ma rozosmial a zároveň prinútil zamyslieť sa nad kolobehom života. Nad tým, aké ťažké je dôkladne spoznať iného človeka, nad vzťahmi a priateľstvami, nad prchavým pocitom spokojnosti samého so sebou... Kniha je pomerne útla, ale obsahom prevyšuje mnohé rozsiahlejšie tituly. Foenkinos má svojský štýl, nemrhá prázdnymi rečami, niekedy je dôležitejšia myšlienka než dej. Niekedy dobre padne nenáročná oddychovka, ktorá však vo vás dokáže zanechať istý dojem spriaznenosti...
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart.
Diskusná téma: Veslo i vážne o nečakaných trampotách (D. Foenkinos - Hlava v oblakoch)
Neboli nájdené žiadne príspevky.