Zložitý prípad pred rozdelením republiky (D. Dán - Krv nie je voda)

18.03.2016 16:41

Slovenské kiná momentálne valcuje film Červený kapitán, nakrútený na motívy jednej z najznámejších kníh Dominika Dána. Prednedávnom vyšiel autorovi aj nový román, odohrávajúci sa len niekoľko mesiacov po udalostiach z filmu. Ak si ako diváci budete chcieť udržať dojmy z audiovizuálnej podoby dánovky, Krv nie je voda je na to ako stvorený. Koniec roka 1992 priniesol nielen očakávania ohľadom rozdelenia republiky, ale aj posledný spoločný prípad slovenskej a moravskej kriminálky. Autor sa však v súvislosti s ním vracia aj do doby krátko po páde komunistického režimu, kedy sa mnohé oblasti verejného života a byrokracie ocitli v chaose. To hralo do karát mnohým špekulantom a viaceré machinácie zrejme upadli do zabudnutia. Partia z kriminálky ani netuší, čo všetko odhalí pri vyšetrovaní vraždy mladej ženy a jej dcérky.

"Aj profesionál sa zarazí, keď nájde mŕtvolu - tie zhorené sú najodpornejšie a oni ich až tak veľa v živote nevideli... V posteli ležala žena. Nebola prikrytá, napriek pokročilému času nebola ani v pyžame. Ležala na chrbte, ruky mala spôsobne zložené na bruchu. Nohy mala po kolená zhorené na uhoľ, stehná a boky opálené, od pása hore akoby iba spala. No nespala, bola mŕtva."

V dedine neďaleko Brna dôjde k úmyselne založenému požiaru. V dome sú nájdené mŕtvoly matky s malou dcérkou. Žena - Slávka Sedláková - pred smrťou absolvovala cestu do Nášho Mesta, preto sú s prosbou o spoluprácu oslovení aj slovenskí kriminalisti. Pozadie je však o niečo zložitejšie, keďže brat podozrivého je šéf vyšetrovateľov. Detektív Krauz je tak viac-menej nútený dohliadnuť na dôslednú prácu moravských policajtov, aby neskončil vo väzení nielen nevinný človek, ale navyše rodinný príslušník ich funkcionára. Od začiatku však dáva najavo svoju nevôľu poklonkovať sa vedeniu, preto sa púšťa do vyšetrovania ako do každého iného prípadu. Využíva pritom pomoc svojho nového partnera, fešáčika Josého, a čoskoro ich stopy dovedú k nečakaným súvislostiam. Slávka sa podľa všetkého zaplietla do nelegálneho "projektu", siahajúceho až do najvyšších finančných kruhov, ktorého výsledkom nebolo narodenie iba jej dcérky, ale aj jej brata-dvojčaťa. Kam sa však chlapček podel a kto je otcom? Smrť mladej mamičky nie je jediným námetom, okrem toho sa odvíja aj pátranie po vrahovi dievčaťa v mestskom parku v podaní Kukyho s Váňom. Čitateľ tuší, že ako obvykle budú mať oba prípady nejakú spojitosť, ale tá sa objaví až v závere. A je veru pekne vypointovaná...

"Dievča roztiahlo ruky a so zdesením v očiach sa kŕčovito chytilo za krk. Ozval sa dunivý chrapot a žblnkanie. Kolená sa jej zošmykli z lavičky a spadla na bok. Prevalila sa na chrbát, potom opäť na bok a znova na chrbát. Okolo hlavy sa jej rozliala červená svätožiara. Nohy sa jej začali nekontrolovateľne mykať. Chodníkový asfalt nič nepije, ani vodu, ani krv, všetko sa po ňom rozlieva ako palacinkové cesto na rajnici. Pár okamihov - a krv bola všade. Krvácanie z krčných tepien je rýchle."

Dominik Dán ani v tretej desiatke kníh nestráca dych. Ide síce v podstate o klasické procedurálky, ale oproti iným majú viaceré bonusy - domáce prostredie, nádych nostalgie a drsný humor. Tím vraždárov sa už stal takou súčasťou slovenskej knižnej kultúry, že ich odchod zo scény by mnohí niesli veľmi ťažko. Krv nie je voda má zaujímavý námet, ktorý sa odhalí až postupne. Vyšetrovanie vraždy je prekvapivé a nechýba pritom ani napätie. Krauz a José sa vďaka svojmu prístupu a citu pre spravodlivosť opäť dotknú niekoľkých citlivých miest, čo ich vženie do viacerých otvorených konfliktov. Autor má talent fuknčne narábať s kompozíciou, preto sledujeme rôzne uhly pohľadu, všetko do seba logicky zapadá a speje k uspokojivému záveru. Bolo by fajn, keby nepokračovala iba Dánova autorská kariéra, ale aj ďalšie realizácie jeho príbehov. Určite si to zaslúžia. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart.