C. Tóibín - Máriin testament

27.05.2016 09:54

Po knihe Colma Tóibína som siahol v prvom rade preto, že ide o historický román. Z času na čas mi dobre padne oddýchnuť si od súčasných vzťahoviek či kriminálok a preniesť sa do dávnejších dôb. Nehovoriac o tom, že dané diela majú neraz bohatú výpovednú hodnotu. Aké bolo moje prekvapenie, keď som zistil, že ide o pomerne útlu knihu, ktorej by skôr pristalo označenie novela. Historický však príbeh určite je a na svoje si prídu aj záujemcovia o náboženské dejiny. Máriou totiž nie je nikto iný ako matka Ježiša Krista. Írsky autor sa nepodujal ani tak zobraziť notoricky známe udalosti z prelomu letopočtov, ako skôr ľudsky sa vcítiť do vnútra osoby, ktorú zasiahli veľmi výrazne. Úloha to bola neľahká, vzhľadom na rôzne spoločenské či duchovné súvislosti. 

"Keď ho pribíjali, odstúpili sme dozadu. Každý klinec bol dlhší ako moja ruka. Piati alebo šiesti muži ho museli držať a natiahnuť mu pažu na kríž a potom, keď mu začali do nej zabíjať prvý klinec v mieste, kde zápästie prechádza do ruky, zaúpel od bolesti, bránil sa im, prúdom mu vystrekla krv, ozvali sa údery kladiva a oni sa pokúšali zatĺcť dlhý hrot klinca až do dreva, pričom mu drvili ruku o kríž a on sa od bolesti zmietal a reval."

Mária žije po búrlivých udalostiach v Jeruzaleme v exile a jej jedinými spoločníkmi sú dvaja strážcovia. V mysli sa upína k svojmu životu i životu jej syna, ktorý sa stal legendou a inšpiráciou. Nevníma ho však ani tak ako symbol, než skôr ako obyčajného človeka, syna a obeť princípov. Spomína na Ježišových priateľov, najbližších spojencov i nasledovníkov. Žili v dobe veľkých zmien, búrlivých vášní a pochybností, ale Mária všetko sleduje z pohľadu skromnej, nevysoko postavenej ženy. Napriek všetkým udalostiam a stratám si dokázala zachovať ľudskosť a vieru v dobro. A to v celom kontexte obáv a viny, pretože nedokázala zabrániť utrpeniu syna. S čitateľom sa delí o svoje pocity a istú nedôverčivosť voči zázrakom, ktoré sú mu pripisované. Nijako tým však nepopiera jeho veľkosť, len ju ako matku trápi otázka, či to celé stálo za to. Spletíté cesty osudu sa na nej podpísali veľkými písmenami, no nikdy sa nepoddala, práve naopak. Vyšla z nej zocelená a omnoho múdrejšia. 

"Musím to však povedať, a to hneď, musím vyriecť tie slová, že napriek zdeseniu, napriek zúfalstvu, napriek jačavým výkrikom, napriek tomu, že jeho srdce a jeho celé telo vzišlo z môjho srdca a z môjho tela, napriek bolesti, ktorú som cítila, bolesti, ktorá sa nikdy nepominula a ktorú si so sebou odnesiem až do hrobu, napriek tomuto všetkému tá bolesť bola jeho, nie moja. A keď možnosť, že ma niekam odvlečú a zahrdúsia, začala byť reálnejšia, môj prvý inštinkt mi vnukol, aby som utiekla, a bol to zároveň aj môj posledný inštinkt."

Tóibínov štýl ma spočiatku nechal na pochybách. Už od úvodu má čitateľ možnosť natrafiť na hlboké myšlienky, text je až nadmieru lyrický. Príbeh je v úzadí, ak by náhodou niekto nevedel, o čom kniha je, bol by stratený. Po niekoľkých stranách sa okolnosti ustália a pred očami sa nám odvíja síce známy dej, ale rozprávaný z netradičného, zaujímavého pohľadu. Máriin testament nie je náboženská kniha. Neponúka teologické východiská, nesnaží sa presviedčať, jednoducho ide o psychologickú sondu do duše ženy, ktorá prešla emocionálnym peklom pri pohľade na synov osud. V tejto súvislosti sa autorovi podarilo naplniť svoj plán nad očakávania. Kresťanská ikona nadobúda ľudský charakter a poodhaľuje tiež mnohé dejinné súvislosti. Kniha teda nie je určená len veriacim, ale každému, kto si chce rozšíriť obzory.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Tatran.