C. R. Zafón - Zářijová světla
Španiela Carlosa Ruiza Zafóna som doteraz poznal len ako autora magickej série kníh odohrávajúcich sa v Barcelone v prvej polovici 20. storočia. Jeho cit pre vykreslenie charakterov, vystihnutie atmosféry príťažlivých miest a dojemný dej ma presvedčil, aby som siahol aj po jeho knihách určených hlavne mladším čitateľom. Bol som zvedavý, či sa spomínané atribúty pretavili aj do literatúry pre "nedospelákov", a ostal som príjemne prekvapený. Hoci chvíľu trvalo, kým dej získal správne grády, no po predstavení hlavných postáv a záhadných náznakoch sa mu dostalo klasickej "zafónovskej šťavy". Nevšedné prostredie odľahlého pobrežia stráženého majákom a tajomným sídlom je ako stvorené na budovanie mysteriózneho príbehu, ktorý sa odohráva v pre autora typickom období - krátko pred druhou svetovou vojnou. V prípade knihy Zářijová světla ide o tretí diel voľnej série Knieža z hmly, no nemal som pocit, že by mi neznalosť predošlých dielov robila ťažkosti.
"Jejich hostitel nakonec pokynul ke dveřím a doprovodil je až k prahu. A v tu chvíli, skoro náhodou, spatřil Dorian něco neuvěřitelného. Právě procházeli kolem jedné z mihotavých lamp a siluety jejich stínú tančily po zdech. Tedy všechny siluety kromě jedné - té Lazarusovy. Jeho stín na zdi nebyl, jako by samotná jeho přítomnost byla jen přeludem."
Sauvellovci sa po smrti hlavy rodiny musia vyrovnať s neľahkou osobnou i finančnou situáciou. Záchranným kolesom sa javí ponuka pre Simone pracovať ako správkyňa Cravenmooru - domu na útese, ktoré obýva nevšedný vynálezca a výrobca hračiek. Lazarus Jann prijme Simone a jej dve deti prívetivo a pohostinne, no pritom má zopár zvláštnych podmienok, ako napr. nosenie konkrétnych listov iba v presne určené dni alebo zákaz chodenia do príslušných častí sídla. Postupne však noví obyvatelia zisťujú, že v sídle sa dejú akési zvláštne veci, akoby hračky mali vlastnú dušu a zo všetkých kútov na nich čosi číhalo. Nad pobrežím sa navyše vznáša ako tieň historka o zmiznutej žene a odhalenia o tieňoch, ktoré opúšťajú svojich "nositeľov"... Mladá Irene Sauvellová sa okrem povedačiek zoznamuje aj s novými priateľmi v jej veku - utáranou slúžkou a jej bratrancom - pekným mladým rybárom Ismaelom. Čím by bol mládežnícky príbeh bez prvej lásky? Medzi Irene a Ismaelom to zaiskrí, čo sa neskôr stane významnou motiváciou pri snahe ochrániť jeden druhého pri hroziacom nebezpečenstve...
"Pod nohama jim křupal koberec skleněných střepú. Irene a Ismael sa zarazili při pohledu na zničené dveře a roztříštěna okna. Na první pohled to vypadalo, jako by výbuch plynu vylomil dveře z pántú a zároveň zevnitř vyrazil okna. Irene se snažila potlačit vlnu chladu, která ji zaplavovala útroby, ale marně. Vyslala k Ismaelovi vyděšený pohled a chystala se vkročit do domu."
Stretol som sa s názormi, že Zářijová světla sú nevyvážené - najprv zdĺhavý úvod, a potom nudná akcia. Nemôžem s tým celkom súhlasiť, skôr by som povedal, že po dôslednom budovaní atmosféry autor využíva základy na premyslené hry s postavami. Carlos Ruiz Zafón vie, ako čitateľa zaujať a udržať jeho zvedavosť počas celého príbehu. Kniha sa číta rýchlo, nie je hrubá a námet je takisto zaujímavo spracovaný. Ak poznáte autorovu tvorbu pre dospelých, mohla by byť pre vás správnym výberom.
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem mediálnej spoločnosti Albatros Media.
Diskusná téma: C. R. Zafón - Zářijová světla
Neboli nájdené žiadne príspevky.