C. López Barrio - Dom nenaplnených lások
Cristina López Barrio bola donedávna pre mňa celkom neznámou autorkou. Zaujala ma však anotácia jej románu a nevšedná obálka. Spracovaním mi pripomenul knihu, ktorá u nás vyšla už dávnejšie - Ostrov nekonečných lások. Bol rovnako rozvetvený, nepredvídateľný a čarovný. Ak ho nepoznáte, spomeňte si trebárs aj na slovenskú klasiku Tisícročná včela. Prvky magickosti votkané do bežnej každodennosti robia aj z Domu nenaplnených lások originálny príbeh, ktorý sa pekne odlišuje od svojich súčasných knižných súkmeňovcov. Viacgeneračný román zavedie čitateľov do horúceho Španielska. Zo stránok priam sála horúčosť suchých oblastí, chuť mora i vône kvetov. Vďaka autorkinej slovnej obratnosti pôsobí jej kniha na všetky zmysly, vyburcuje vašu predstavivosť a možno začnete veriť aj na kúzla.
"Vyzliekol si plášť a vystrel ho na červenú zem, ona si dala dolu vlnený šál aj amulet, čo jej opäť visel na krku. Čarodejný vietor im pomohol zobliecť sa, odhodil pás s nábojmi aj nohavice, ona spodnice. Ich telá sa ponorili do mäkkej postele, čo im ponúkala príroda. Klára Lagúnová cítila jeho bozky, ruky, mužnú hruď, šepot ich tiel a bolesť prvého razu, ktorý mal príchuť machu, čo rástol pri brehu."
Dej začína koncom devätnásteho storočia. Klára Lagúnová patrí do rodu žien, ktoré sú postihnuté kliatbou. Ich láska nikdy nemá dlhé trvanie, prináša len bolesť a jej plodom nikdy nie je žiadny chlapec. Lagúnovské ženy sú tak naveky odsúdené opakovať tie isté chyby a prežívať trápenie plynúce z nešťastného citu. Kláru zvedie andalúzsky statkár, ktorý prišiel do ich kraja na tradičnú poľovačku. Keď však Klára otehotnie, stiahne sa a dá jej najavo, že preňho to bola iba kratochvíľa. Kúpi jej dom, ale Klára sa rozhodne pre pomstu. Z červeného domu spraví vyhlásený nevestinec, kde sa odvíja ďalšie množstvo rôznych príbehov. Pochodeň hlavnej postavy Klára čoskoro odovzdá dcére Manuele a tá zas svojej dcére Zábudke. Zdá sa, že rodinné prekliatie im nie je súdené prelomiť, až sa napokon nečakane po početných generáciách narodí syn. Žeby konečne Lagúnovcom svitlo na šťastnejšie časy? Manuela je presvedčená, že najprv treba zbaviť rodinu a jej povesť hriechov, aby bola konečne očistená. Alebo je všetko mnoho prozaickejšie...?
"Každé ráno si umývala rozkrok vodou zo studne a potierala si ho zmesou z vlčieho maku a pomarančového kvetu, aby tak udržala jeho zdravý vzhľad. Vrcholky boli vyčistené a žiarili ako nevestina pleť. Nakoniec sa jej predsa len podarilo na chvíľu zbaviť právnika. A to pre nočné mory, ktoré ju sužovali. Odkedy Margarétka žila v Paríži, snívalo sa jej o Estebanovej krvi. Budila sa s kropajami studeného potu na čele a roztrasená sa znova schúlila pod perinu. Niekedy vracala do záchodovej misy tekuté mesačné svetlo."
Dom nenaplnených lások nevyhovie každému čitateľovi, ale rozhodne stojí za pozornosť. Ide o netypický poetický príbeh, ktorý si vás získa svojím jazykom, spracovaním a zvláštnymi postavami. Najviac mi neutkvela v pamäti žiadna z lagúnovských žien, ale Bernarda, kuchárka z Červeného domu, a kňaz prezývaný otec Impérium. Obe postavy boli späté s Klárou - Bernarda jej bola verne oddaná a prakticky vychovala svojskú Manuelu; a otec Impérium azda ako jediný videl v Kláre dobrácku dušu schopnú nájsť rozhrešenie. Dej je popretkávaný zaujímavými obrazmi a básnickými prostriedkami. Magický realizmus je už nejaký čas za zenitom, preto pôsobí román Cristiny López Barrio tak odlišne. Som zvedavý, či sa aj iné autorkine romány nesú v podobnom duchu.
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart.
Diskusná téma: C. López Barrio - Dom nenaplnených lások
Neboli nájdené žiadne príspevky.