Smrť blízkeho človeka neraz otvára oči (C. Handová - Príď sa so mnou rozlúčiť)
Neviem ako vás, ale mňa teší skutočnosť, že vlna fantazijných románov pre mladých postupne upadá a nahrádza ju dopyt po reálnych príbehoch z každodenného života. Skutočný svet predsa ponúka toľko početných námetov, že ide o takmer nevyčerpateľnú studnicu. Mladí ľudia zavše prežívajú emócie omnoho intenzívnejšie ako skôr narodení, a preto je len plus, že autori a autorky cielia pri svojom písaní aj na nich. Bez príkras, zveličovania či tabuizovania. Cynthia Handová je čitateľskej verejnosti známa predovšetkým vďaka anjelskej sérii Nadpozemská. Motív "nebies" je svojím spôsobom prítomný aj v jej aktuálnej novinke Príď sa so mnou rozlúčiť. Príbeh stredoškoláčky Lexie môže byť blízky mnohým ľuďom, ktorí prišli o niekoho blízkeho a snažia sa vyrovnať s jeho stratou...
"Bože, neznášam tú odmlku, keď druhá strana hľadá čo najmiernejší výraz pre slovo zomrel. Všetci majú zjavne dojem, že bude znesiteľnejšie, ak to nazvú inak: používajú spojenia ako odobral sa na večný odpočinok, akoby smrť prirovnávali k spánku, pominul sa, akoby to boli prázdniny, vypršal mu čas, čo v skutočnosti to znie, akoby skonala škatuľa od mlieka, teda dátum, ktorý je na nej a po ktorom - nuž, mlieko skysne."
Lexie sa po bratovej náhlej smrti vyrovnáva nielen s vlastným smútkom, ale aj s reakciami okolia. Dovtedajšie priateľstvá začínajú upadať, všetci okolo nej chodia po špičkách, nikto ju nevie pochopiť, a dokonca aj jej rodinná situácia je ešte neradostnejšia ako predtým. Návštevy psychológa vníma skôr ako trest než cestu k duševnému uzdraveniu. Napokon si však na radu lekára začne písať denník, kde ventiluje svoje pocity aj spomienky na Tylera. Príbeh sa tak odvíja v dvoch rovinách - ako spomienky na brata a Lexino pokračovanie na ceste životom bez neho. Dáva si dokopy kúsky skladačky Tylerových posledných dní a dôvodu, prečo si vzal život... Navonok pôsobil ako obľúbený, veselý mladík so záujmom o štúdium i šport, avšak vnútri bojoval s démonmi, ktorí postupne nahlodávali jeho schopnosť vyrovnať sa s problémami. Lexie sa čoraz viac otvárajú oči, a hoci si uvedomuje, že spomienka na brata bude večne živá, už sa nikdy nevráti. A že na tomto svete stále ostali ľudia, ktorí potrebujú - možno aj jej - pomoc. A že si to treba všimnúť skôr, ako bude pre nich opäť neskoro...
"Napravím stoličku, ktorá je prevrátená na zemi. Vtom nado mnou zaškrípe podlaha. Akoby bol niekto v podkroví. Okamžite sa mi rozbúši srdce. Schmatnem hračkársku metlu, opretú o detskú kuchynku. Nie je to práve najúčinnejšia zbraň, no ak by na mňa niekto vyskočil, hádam by som ho ňou nejako zranila. Prípadne aspoň zastrašila. Možno je to medvedík čistotný, upokojujem sa. Alebo vačica. Strasie ma. Neznášam vačice. Pomalinky vyleziem do podkrovia. Potom rýchlo zažnem. Šťuk."
Príď sa so mnou rozlúčiť je kniha, ktorá vás buď emočne pohltí, alebo bude pre vás priveľmi smutná. Cynthia Handová sa s tým jednoducho nebabre a vyobracia stratu rodinného príslušníka zo všetkých strán. Žiaľ, nostalgia, neschopnosť pustiť daného človeka preč aj kvapka nádeje, že sa všetko časom zlepší, to všetko sa snúbi v univerzálnom príbehu. Zároveň podprahovo cieli aj na ďalšie dôležité aspekty dospievania - prvé lásky, sklamania a ľudí na okraji, ktorí nedokážu až tak ľahko zapadnúť do kolektívu. Je na vás, ako budete vnímať dej, pretože zakaždým vás prinúti zamyslieť sa, koľko ľudí denne stretáme, a pritom vôbec netušíme, s čím bojujú...
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem mediálnej spoločnosti Albatros Media.
Diskusná téma: Smrť blízkeho človeka neraz otvára oči (C. Handová - Príď sa so mnou rozlúčiť)
Neboli nájdené žiadne príspevky.