Malé, hladné potvory... sú všade! (B. Winters - Ploštice)

10.08.2015 14:24

Pre mňa ako zarytého odporcu hmyzu bolo miestami čítanie psychotrileru Ploštice nechutným utrpením. Hlavná hrdinka sa musela popasovať s poriadne netypickým nepriateľom. Tradičný ľudský protivník je tu nahradený malými, krvilačnými a neposednými škodcami. To pravé "znechutenie" prichádza síce až v druhej polovici knihy, ale cesta k nemu je dláždená postupným zhutňovaním prízračnej atmosféry. Vydavateľstvo Fragment sa vo svojej produkcii zameriava viac na detského čitateľa, prípadne na vydávanie young adult literatúry, preto som potešený, že z času na čas poteší aj tých skôr narodených. Ben Winters je Američan so širokým autorským záberom - píše pre deti i dospelých, vedie kurz tvorivého písania, píše blog a jeho tvorba sa môže popýšiť aj muzikálmi a divadelnými hrami. V románe Ploštice vás presvedčí, že dokáže vybudovať napätie aj na malom priestore. Takmer celý dej sa odohráva v priestore jedného domu, ale v tomto prípade platí - čím komornejšia atmosféra, tým väčšie zimomriavky.

"Keď sa ráno Susan zobudila, našla si na paži tri malé štípance. Vôbec ju to neprekvapilo. Rozsvietila lampičku na nočnom stolíku. Tri bodnutia sa tiahli v jednom úhľadnom rade tesne nad jej zápästím, každé bolo vyvýšené, zatvrdnuté, priemer malo asi ako desaťcentová minca, s bielou bodkou v strede. Susan na ne uprene civela dlhých tridsať sekúnd. Rovnako ako tie Jessicine, pomyslela si, ale vzápätí sa v duchu okríkla."

Susan a Alex sú mladí manželia, ktorí vychovávajú malú dcérku Emmu a snažia sa vybudovať si čo najlepší rodinný život. Obaja sú umelecky založení, no ani jeden sa sfére umenia nevenuje tak naplno, ako by chcel. Alex fotografuje šperky pre rôzne firmy a Susan sa pred materskou dovolenkou venovala práci v právnickej kancelárii. Keď objavia inzerát na prenájom priestranného bytu na dobrej adrese, nemôžu uveriť nízkej cene. Sú nadšení ňou i postaršou domácou Andreou, ochotnou vyhovieť im v každom smere. Alex je navyše rozhodnutá sám zarábať, aby sa Susan mohla v plnej miere venovať maľovaniu. V byte má na to skvelú príležitosť i priestor - vzdušnú, tzv. bonusovú miestnosť. Všetko sa zdá byť dokonalé, ale postupne si Susan začína všímať isté nedostatky. K tomu sem-tam počuje zvláštne cinkanie. Keď objaví fotku predošlých nájomníkov, začne pátrať po príčine ich náhleho zmiznutia. To sa však už začnú prejavovať prvé príznaky prítomnosti ploštíc. Susan je však jediná, kto ich vidí a Alexovo správanie začína naberať na agresivite. Ako to súvisí a ako má Susan bojovať proti nepriateľovi, ktorého vidí iba ona a ktorý jej znemožňuje nielen spať, ale aj pracovať, starať sa o rodinu, ba dokonca rozumne uvažovať? Napätie sa stupňuje a odhalenie pravdy je skutočne šokujúce...

"Alex na ňu z tmy upieral dokorán otvorené, zvlhnuté oči plné hrôzy a na hrudi okolo dlane mu presakovala krv. Susan cítila, ako ju oblieva horúčava, ako ju svrbí pokožka na celom tele, cítila nôž vo svojej dlani, nôž, ktorý si žiadal svoje. Vykročila k posteli, ale vyrušilo ju tiché zachrapčanie eletrickej opatrovateľky, sotva počuteľné, ako sa Emma v spánku prevalila na druhý bok. Susan sa za zvukom inštinktívne obzrela a Alex sa na ňu vrhol."

Román Ploštice ma bavil. Je iný ako väčšina súčasných trilerov, čo je v dnešnej dobe nevšedný zjav. Je síce pravda, že prvá polovica knihy je trochu zdĺhavá, opis sťahovania a zžívania sa s novým prostredím by sa dal aj trochu skrátiť. Navyše som celkom nechápal, načo si Susan a Alex platia dievča na stráženie, keď bolo viackrát spomenuté, že sú na tom finančne zle a Susan nepracovala (a dokonca ani nemaľovala, čo bolo hlavným dôvodom). Ale - iný kraj, iný mrav. Desivé ploštice ukryté v tme však vynahradili všetky nedostatky. A to nehovorím o závere. Odhalenia a pointa boli premyslené naozaj znamenite. Ben Winters teda rozhodne vie, ako spraviť z na pohľad nevinnej postavy priam diabolského posluhovača. Odporúčam čítať s repelentom poruke!

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Fragment.