Otvorte oči a buďte ľuďmi (B. A. Sáenz - Aristoteles a Dante spoznávajú svet...)
Od tejto knihy som mal veľké očakávania. Sčasti preto, lebo som už pomerne rozmaznaný skvelým výberom zahraničných titulov, ktoré nám Slovart ponúka v slovenskom preklade, a zároveň vďaka ohlasom na ňu. Akým výsledkom sa teda môže pochváliť po jej prečítaní okrem azda najdlhšieho názvu, s akým som sa doteraz stretol? Spočiatku ma hlavná postava Aristotela veľmi nebrala, bol svojský a ťažko pochopiteľný, no postupne si ma získaval čoraz viac a v závere mi bol dokonca sympatickejší ako Dante. Príbeh sa síce navonok tvári ako objavovanie sveta a vesmíru, no v skutočnosti sa zameriava na pomerne malý okruh a pohráva sa s myšlienkou, že najdôležitejšie je spoznať samého seba. Je to síce trochu otrepaná fráza, ale Benjamin Alire Sáenz ju obalil do citlivého a úprimného štýlu.
"Niektoré dievčatá ma rady trýznili. Urobili si z toho hobby. Dievčatá. Aj ony pre mňa predstavovali záhadu. Tajomné mi pripadalo azda všetko. Žil som si celkom dobre. Možno ma nemal rád úplne každý, ale nepatril som ani medzi deti, ktoré všetci neznášali. Vedel som sa dobre biť, preto ma ostatní nechávali na pokoji. Väčšinou som bol neviditeľný. Asi sa mi to tak páčilo. Potom mi skrížil cestu Dante."
Aristoteles vníma svet svojou vlastnou optikou - nerozumie rodičom, nemá kamarátov a neverí, že nájde v živote jasný cieľ. Má pred sebou leto, ktoré však zmení všetko, čo dovtedy poznal. Spozná Danteho, pričom ten má nielen takisto nezvyčajné meno, ale tiež ho naučí plávať a otvorí mu dvere do svojho domova. Zatiaľ čo Ariho otec sa ako bývalý vojak z Vietnamu uzatvára do seba, Danteho otec Sam je stelesnením vrúcnosti a pochopenia. Rozdiely sú aj medzi chalami - Dante je omnoho citlivejší, premýšľavejší a extrovertnejší. Ariho vnútro sa vďaka nemu pomaly zbavuje osamelosti, a keď Dantemu zachráni pri nehode život, stanú sa z nich skutoční priatelia. Lenže leto sa skončí a Danteho otec dostane na ďalší školský rok prácu mimo mesto. Kontakty sa síce obmedzia len na sporadické listy, ale na niekdajší vzťah sa zabúda len ťažko. Ari sa viac zblíži so spolužiačkami, Dante sa otvorene priznáva, že by sa radšej bozkával s chlapcami. Odlúčenie urobí svoje a napokon si obaja kladú otázku, či sa ich priateľstvo vôbec niekedy vráti tam, kde bolo. Napokon sa všetko ukáže ako omnoho zložitejšia záležitosť...
"Chcel som im povedať, že ešte nikdy som nemal priateľa. Až kým som nespoznal Danteho. Túžil som im vysvetliť, že som nevedel, že na svete existujú ľudia ako on, ktorí dvíhajú oči k hviezdam, poznajú záhady vody, chápu, že vtáky majú ladne lietať po oblohe a nie sú určené na to, aby ich zostrelili zlovoľní a hlúpi chlapci. Chcel som im povedať, že mi zmenil život a už nikdy nebudem taký ako predtým. Nikdy. Mal som pocit, že v skutočnosti zachránil život on mne, nie ja jemu. Túžil som im povedať, že sa stal prvým človekom, ktorý ma prinútil rozprávať o veciach, čo mi naháňajú strach."
Dej knihy je zasadený do konca osemdesiatych rokov. Pre mňa osobne bola celkom oslobodzujúca absencia internetu, mobilov či sociálnych sietí. Postavy sa museli vysporiadať so vzdialenosťou len prostredníctvom domácich telefónov a klasickej pošty. Ich odlúčenie tak bolo omnoho reálnejšie a ťažšie preklenuteľné. Sáenz zvládol spoznávanie samého seba očami dospievajúceho tínedžera naozaj bravúrne. Aristotela trápia bežné problémy chlapcov v jeho veku, no okrem toho sa ako hlavný hrdina musí vysporiadať aj s čímsi navyše - bratovým dlhoročným pobytom vo väzení, otcovou uzavretosťou či zistením, po kom naozaj túži jeho srdce. Román Aristoteles a Dante objavujú svet a tajomstvá vesmíru si vás získa postupne, stránku za stránkou, a uvedomíte si pritom, že svet je skutočne malé miesto. A že niekedy bohato stačí, aby sme v ňom mali po boku tých správnych ľudí.
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart.
Diskusná téma: Otvorte oči a buďte ľuďmi (B. A. Sáenz - Aristoteles a Dante spoznávajú svet...)
Neboli nájdené žiadne príspevky.