Najlepšie a najstrhujúcejšie príbehy píše sám život (A-M. O´Connorová - Dáme ve zlatém)
Literatúru faktu ako odchovanec a nadšenec beletrie veľmi nečítam. Chýba mi v nej totiž často dej, príbeh, ktorý by ma vtiahol a nepustil, až kým by som sa neprelistoval na jeho koniec. Raz za čas však urobím výnimku, ak moju zvedavosť vyburcuje určitý titul. Nedávno sa tak stalo v súvislosti s knihou Dáma v zlatom. Veľa som o nej počul, a keď sa napokon osud tohto slávneho obrazu dostal aj na filmové plátna, rozhodnutie bolo jasné. Svoju voľbu neľutujem, dokonca si dovolím tvrdiť, že skutočný príbeh "rakúskej Mony Lisy" bol pútavejší a emotívnejší ako množstvo súčasných románov. Najmä preto, že zasahuje celé jedno storočie a miešajú sa v ňom politika, umenie, kultúra, náboženstvo, vojna a najmä ľudské vášne a, žiaľ, aj utrpenie. Maliar Gustav Klimt pri maľovaní portrétu Adele Bloch-Bauerovej ani len netušil, akú búrku tým spustí...
"Klimt. Co na něm viděla? Fúhrer musel vejít dál do zšeřelé chladné místnosti, než uviděl svou kořist. Okamžik stál bez hnutí a jenom se díval. Tak tohle je portrét, který na přelomu století oslnil celou Vídeň. Obraz, v němž se snoubí duch Mozartova génia s přicházejícím věkem Freudovy hlubinné psychoanalýzy, dílo, ve kterém se prolnula třpytná minulost Vídně s bratovražednou přítomností a teď i s budoucností."
Samotná kniha je rozdelená na tri obsahovo ucelené časti, pričom najviac na mňa zapôsobili druhá a tretia. Ale pekne po poriadku. Prvá časť sa venuje Viedni na prelome 19. a 20. storočia ako centru politiky, kultúry a rozkvetu židovskej obce. Spoznávame rodinné pomery maliara Gustava Klimta a jeho postupné prenikanie do najvyšších spoločenských kruhov. Jeho portréty i maľby verejných budov si razom získali širokú obľubu. Ako model mu stála aj mladá Adele Bloch-Bauerová, bohémska Viedenčanka, ozdoba miestnej honorácie a milovaná príbuzná. Jej neter Maria, ktorá k nej vzhliadala ako k úchvatnému idolu, ešte len zohrá svoju rolu, no už vtedy bola presvedčená, že Adele je výnimočná bytosť. Výsledkom "spolupráce" Klimta a Adele (okrem špekulácií o ich vzťahu nad rámec kontaktu medzi maliarom a jeho objektom) je svetoznámy obraz. Dôvod, prečo vošiel do dejín ako "Dáma v zlatom", je objasnený v druhej časti. Bloch-Bauerovci ako židovská rodina čelili počas rozmachu Tretej ríše nacistickej hrozbe. Z Marie je už dospelá vydatá žena, uvedomujúca si tieň smrti vznášajúci sa nad ich životmi a s manželom plánujú útek do Ameriky. Ten sa im napokon aj dramaticky vydarí, no všetko museli zanechať v domovskej Viedni, spolu s jej rodičmi a majetkom. Keď sa nacisti zmocnia aj ich domu, padne im do rúk i Adelin portrét. Vzhľadom na jej židovský pôvod ho však jednoducho volali "Dáma v zlatom". Po skončení vojny sa obraz dostal do viedenskej galérie Belveder, kam zotrval až do udalostí, zobrazených v tretej časti knihy. Maria sa už ako stará žena púšťa do súdneho sporu s rakúskou vládou, aby získala tetin portrét späť do rodinných rúk. A tým sa otvárajú nielen staré rany, ale začína sa aj jedinečný prípad v oblasti reštitúcie..
"Kurátorka ho vedla spletí podzemních chodeb. Už dávno ztratil přehled, kolikrát zatočili doprava a kolikrát doleva... Kurátorka ukázala na jednu z polic. Vzal jeden obraz do ruky. Nebyla to Adele, ale Matthilde, první manželka jeho dědečka... Jestlipak muzeum uložilo Matthildin obraz na tohle místo záměřně? napadlo Randola. Odložil ho stranou. To, co uviděl potom, ho ohromilo. Shlížela na něj Adele oděná do zlatého hávu. Prohlížel si ji dlouho a bez dechu. Teprve potom se rozhlédl kolem sebe. Každý z obrazú měl svúj vlastný příbeh a mnohé z těch příběhú zústavaly nevyřčené."
Dáma v zlatom ma zaujala. Prvá časť bola síce oproti zvyšku knihy trochu menej záživná, ale na vykreslenie atmosféry dobovej Viedne poslúžila dokonale. Anne-Marie O´Connorová sa dielom Gustava Klimta zaoberá už dlhšie a z jej textu je zrejmá jej zanietenosť. Zobrazované udalosti (najmä počas druhej svetovej vojny) sú však samy o sebe natoľko strhujúce, že predčia aj toho najtalentovanejšieho rozprávača. Miestami to vyzerá tak, že situácia okolo obrazu poslúžila na predostrednie príbehu omnoho ľudskejšieho - Marie a jej osudu tiahnuceho sa cez celé 20. storočie. Bola húževnatá, milujúca a nesmierne si vážila rodinné hodnoty a odkaz svojej generácie. Kniha Dáma v zlatom naveky zachová pamiatku na ňu, jej tetu Adele i velikána Gustava Klimta.
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Metafora.
Diskusná téma: Najlepšie a najstrhujúcejšie príbehy píše sám život (A-M. O´Connorová - Dáme ve zlatém)
Neboli nájdené žiadne príspevky.