Aj v popole slobody sa môže zrodiť láska (M. E. Hajduková - ZlatovláSSka)

18.04.2019 07:45

Michaela Ella Hajduková patrí k najoriginálnejším autorkám na Slovensku. Každá kniha je iná a zasiahne vás na citlivom mieste. Je obdivuhodné, že aj po desiatke titulov si dokáže zachovať svoj osobitý štýl, ktorý sa nepodriaďuje trednom alebo očakávaniam čitateľov. Samozrejme, že oni sú napokon tými, ktorí potvrdzujú autorkinu obľúbenosť, no keby si ich nevážila, jej knihy by dávno stratili iskru. ZlatovláSSka zaujme už len názvom; je zrejmé, do akého obodobia sa presunieme, a že nás čaká udalosťami a emóciami nabitý príbeh. To je Miškina veľká devíza - nezahlcuje svoj text prázdnymi rečami či otrepanými frázami, ale mieri priamo k podstate. Navyše si môžete byť istí, že čítanie bude pre vás i poučné. Miška vychádza z overených reálií, čím sa aj ZlatovláSSka stáva o to údernejšou. 

"Prší. Koľajisko je plné snehu a vo vzduchu sa ešte vznáša úsvit. Vženú nás na perón, počujem brechať psy. Držia ich, ak by sme však začali utekať, pustili by ich. V stanici stojí jediný vlak, no nevyzerá ako pre ľudí, má dobytčie vagóny. Vojak nás však poháňa a my s hrôzou sledujeme, ako sa otvorili jedny z veľkých dverí. Stoja tam ľudia. A vo vedľajšom tiež. Pristavujú drevené plošiny." (str. 37)

Problém spočíva v tom, že čím viac sa autor či autorka ponára hlbšie do problematiky, tým viac ďalších námetov popri tom objaví. Síce... hovoriť o tom ako o "probléme" je asi (mierne povedané) nepresné. Veď vďaka tomu Michaela Ella Hajduková napísala už svoju štvrtú knihu z obdobia druhej svetovej vojny. Odohráva sa teda prevažne v prvej polovici 40. rokov minulého storočia, aj keď celkovo príbeh zahŕňa ku koncu vyše dvadsať rokov. Vždy to uvítam, rád zisťujem, aký vplyv mali zobrazené udalosti na ďalší život postáv, či už hlavných, alebo vedľajších. V texte natrafíte na dva typy rozprávačov. Závisí to od toho, na koho sa sústredí daná kapitola. V centre sú mlada žena Sonna a jej spriaznená duša Gabriel. Cez Sonnu sa dozviete mnoho o lekárskych praktikách v koncentračných táboroch, o medicínskych výskumoch a s nimi spojenej bolesti a hrôze. Sonna sa pre svoju anomáliu dostane do hľadáčika nacistov a odvtedy naberie jej život desivo neisté obrátky a prísaha pomáhať druhým je nielen pošliapaná, ale priam výsmešne obrátená naruby.

"Depresívny stav sa ma držal dlho, odmietala som jedlo a Karl so svojím tímom boli fascinovaní tým, že moja psychika je ako puknuté sklo, ktoré sa pri najmenšom záchveve vetra rozbije, ale moje telo vyzerá zdravo a zocelene. Moje telo bolo telo Nemky, ktorú chceli. Silná, odolná, zdravá a zocelená. Držali ma priviazanú. Nepočítala som, ako dlho. Za zamrežovaným oknom vychádzalo a zapadalo slnko, cudzie sestry sa pokúšali so mnou hovoriť, dostať do mňa aspoň polievku. Dni bežali, chodili po mňa ošetrovatelia a pokusy boleli čoraz viac. Plakala som, keď Karl nariadil, aby mi začali brať krv už len z krčnej tepny." (str. 303)

Stretol som sa s názormi skupiny čitateľov, ktorí sa úmyselne vyhýbajú románom z obdobia druhej svetovej vojny, pretože sú zhnusení zo zverstiev, čo sa počas nej odohrávali. Ja zastávam opačný názor - treba ich šíriť a poznať ich, pretože inak sme odsúdení na ich opakovanie. Najmä dnes, keď sa čoraz viac dostávajú k slovu krajné prejavy. Nuž, generácie sa obmenili a ľudia ťažko zabudnú na to, čo ani nepoznali... Preto oceňujem tvorbu Michaely Hajdukovej, ktorá nielenže otvára oči, ale aj stráži minulosť, aby ostala tam, kde je. ZlatovláSSka vás dostane príbehom, postavami aj rozprávačským štýlom. Autorka napriek vyhýbaniu sa "vate" ponúka vyše 400-stranový príbeh, takže si môžete byť istí, že sa v ňom toho udeje veľa. Zámerne neprezrádzam nič zo zápletiek, pretože táto kniha patrí medzi tie, ktoré si musí každý čitateľ "prežiť" sám. Miška sa očividne zlepšuje každým románom, a to je čo povedať, pretože mňa si získala už pred rokmi svojím debutom. A nepochybujem, že jej týmto spôsobom ostanem verný aj naďalej.

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Motýľ.