A. Potterová - Ten pravý, ktorého nechcem
Čo mi ako čitateľovi v slovenskej literatúre chýba ako soľ, je humor. Väčšina príbehov o láske je, samozrejme, romantická, niektoré sú napínavé, iné dojemné či ťaživé, ale oveľa menej je tých s nadhľadom, iróniou a vtipom. Pár náznakov či motívov sa síce nájde, ale na autorky typu Helen Fieldingová alebo Alexandra Potterová ešte stále čakáme. Ten pravý, ktorého nechcem je už siedmou knihou, ktorá vyšla v preklade od druhej zmienenej spisovateľky. Vydavateľstvo Noxi stavilo na správnu kartu, Potterovej romány si aj u nás získali širokú obľubu, a hoci sú jej hrdinky takpovediac všetky rovnaké (mladé, zmätkárske, romantické, sebaironické a na prvý pohľad "obyčajné"), zakaždým čitateľov pobavia a získajú si ich sympatie. Inak to nebude ani v prípade Lucy, ktorá je dokonca ochotná uveriť aj starým legendám, len aby si udržala pravú lásku. No ani mágia niekedy nevie odhadnúť, kto by to mal byť...
"Za jemného dunenia zvonov nesúceho sa povetrím sa pozrieme pred seba a vidíme most majestátne sa klenúci ponad kanál. Osvecuje ho zlatá žiara, biely mramor ako čisté plátno nasáva zapadajúce slnko... Pomaly sa plavíme v ústrety tej nádhere, obaja naplnení očakávaním, vzrušením, radosťou, láskou... Gondolier mizne v tieni, pomaly plachtíme popod most. Máme len pár sekúnd. V okamihu všetko zastane ako spomalený film zamrznutý na jednom obraze."
Lucy sa počas študijného pobytu v Benátkach zoznámi s Nathanielom a na prvý pohľad sa doňho zamiluje. Uvedomujú si, že majú pred sebou len pár týždňov, kým sa Lucy vráti do Anglicka a Nate do Ameriky. Mladícka náklonnosť presahuje ich obzory, najmä vďaka legende o Moste vzdychov. Kto sa pod ním pobozká pri západe slnka a za hlaholu zvonov, bude odmenený večnou láskou... Prejde desať rokov a Lucin citový život je na bode mrazu. Vzťah s Natom sa skončil po niekoľkých mesiacoch, keď jej telefonicky oznámil, že sa bude ženiť, a odvtedy ho nikto nedokázal nahradiť. Zmenou v stereotype je možnosť pracovať v galérii v New Yorku, kde Lucy nielen že spozná veľa nových ľudí, ale po dlhom čase sa opäť stretne s Natom. Príťažlivým, úspešným... a nezadaným! Staré city ožívajú a Lucy sa znovu vrhá do víru vášne, emócií, ale aj pochybností. Je Nathaniel skutočne tým pravým, alebo sa Lucy iba nevie zbaviť márnej viery v akési vyššie sily? Nie každá legenda je celkom pravdivá a ani jej dôsledky nemusia byť pre každého rovnaké. Možno pomôže, keď Lucy absolvuje ďalšiu cestu do Benátok a potvrdí si svoje domnienky...
"Nemôžem si dovoliť meškať. Pre Kristove rany, tento jediný raz v živote nemôžem meškať. Musím tam prísť načas. Musím... Uvedomím si, že nemám ani poňatia, ktorým smerom mám ísť. Nemám ani šajnu, kde je Most vzdychov. A to nie je všetko. Netuším ani to, kde sa práve nachádzam. Stratila som sa. Bez mapy. A neviem ani slovo po taliansky. Zmocní sa ma panika. Chvíľu len tak prešľapujem na mieste, nevediac kam skočiť. Poďme, Lucy, vezmi rozum do hrsti!"
Román Ten pravý, ktorého nechcem je typická "potterovka". Úsmevná, milá, romantická, s predvídateľným koncom, ale s vydarenými postavami, dialógmi a trefnými komentármi a myšlienkami hlavnej postavy. Okrem toho sa v spleti deja nestratia ani vedľajšie postavy, či už Lucina ambiciózna sestra, alebo jej šéfka v galérii. Čo sa kvality obsahu týka, nedá sa mu toho veľa vytknúť, ale odfláknutá redakčná úprava je niečo celkom iné. Možno som na to len príliš precitlivený, ale na každej (!!!) strane boli čiarky mírnix-dírnix... Tam, kde majú byť, nie sú, a tam, kde by ich nedal ani dysgrafik, sa zas poľahky objavia. Nehovoriac o niekoľkých hrubiciach... U mňa osobne to znehodnocuje celkový obraz o knihe a úcte k nej, ale verím, že vás to neodradí a napriek tomu po nej siahnete. Alexandra Potterová a jej hrdinka Lucy si to zaslúžia.
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.
Diskusná téma: A. Potterová - Ten pravý, ktorého nechcem
Neboli nájdené žiadne príspevky.