Tínedžerka s dušou plnou výčitiek (A. Pitcher - Kečupové oblaky)

20.02.2016 11:54

Výnimka potvrdzuje pravidlo. Väčšinou sa rozplývam nad titulmi pre mladých, ktoré vydáva Slovart, pretože sú naozaj kvalitné a zanechajú dojem aj istú dobu po prečítaní (Dám ti aj slnko, Zakázaná láska atď.). Kečupové oblaky majú pútavú anotáciu a ani ten názov nie je práve tradičný. Rozháraná, vydesená tínedžerská duša snažiaca sa nájsť očistenie v listoch vrahovi odsúdenému na smrť je skutočne zaujímavý námet, preto mi bolo jasné, že tento román nesmie ujsť mojej pozornosti. Avšak už po niekoľkých kapitolách mi bolo jasné, že to napokon nebude celkom moja šálka kávy. Poriadne dlho mi trvalo (ak k tomu vlastne vôbec došlo, hmm), kým som si obľúbil hlavnú postavu. Zoe mi totiž po celý čas pridala ako tá najsebaľútostivejšia, egoistická osoba, ktorá nevie, čo od nudy, a aj z najmenšieho problému dokáže spraviť katastrofu globálnych rozmerov... 

"Viem, aké to je. V mojom prípade išlo o chlapca, ktorého som zabila presne pred tromi mesiacmi. Chcete vedieť, čo je na tom najhoršie? V pohode mi to prešlo. Nikto neprišiel na to, že som to bola ja. Nik to ani len netuší a ja si tu chodím slobodná ako vták. Vždy poviem to, čo sa odo mňa očakáva, robím to, čo sa odo mňa očakáva, ale vnútri sa idem zblázniť."

Zoe niekoľko mesiacov píše listy vrahovi odsúdenému na smrť, v ktorých mu predostiera svoj príbeh. Je to pre ňu terapia, vracia sa spätne do nedávnej minulosti a snaží sa lepšie pochopiť seba i udalosti, čo viedli k nečakanej tragédii. Zároveň si tým uľaví na duši, keďže sa nemá komu zdôveriť... V škole nikdy nepatrila medzi najobľúbenejšie deievčatá, no napriek tomu padla do oka úžasnému chalanovi Maxovi. Keď ju pozve na večierok uňho doma, zoznámi sa tam Zoe s o niečo starším Aaronom. Od tej chvíle je ako medzi dvoma mlynskými kameňmi. Nevie sa rozhodnúť, ku ktorému z nich ju to ťahá viac a istý čas to hrá na obe strany. Na pokoji jej nepridáva ani rodinná situácia - rodičia sa čoraz viac hádajú, odkedy jej otec prišiel o prácu, a ani jej mladšie sestry to nemajú ľahké - Sofi zrejme čelí v škole šikane a sluchovo postihnutá päťročná Bodka žije vo svete bez zvukov. Nečudo, že Zoe nemá priestor ani vôľu sústrediť sa len na jeden problém. Až to napokon zájde tak ďaleko, že tragické následky ju budú prenasledovať celý život...

"Aj sme sa rozprávali, a to o všetkom a o ničom, šepkali sme si medzi policami s knihami, pri jeho stole a raz aj vo vestibule, keď som tam pripínala plagáty o čitateľskom klube. Na jeho frajerku som sa neopýtala a Aaron ju nespomenul. Nemala som ani poňatie, na čom pri ňom som, tak som sa rozhodla, že nechám, nech sa situácia sama vyjasní. Nech vidím, čo sa stane. Povedala som si, že to predsa nikomu neublíži. Ak medzi Aaronom a mnou k ničomu fyzickému nedôjde, a ak nepristanem na to, aby som bola Maxova výhradná partnerka, potom som nič zlé neurobila."

Kečupové oblaky majú tri veľké klady. Po prvé - listovú formu. Spracovanie príbehu je originálne a zaváňa miernou nostalgiou, keďže v súčasnosti sa bežná listová komunikácia len tak nevidí. Po druhé - motív tajomna, pretože prakticky až do konca knihy netušíme, kto to vlastne zomrel. A po tretie - zobrazenie Zoeiných rodinných pomerov, najmä vzťahu rodičov a hluchej Bodky. Pozitívam však sekundujú aj negatíva, a to už spomenutá Zoe, ktorá niečo neurobi a je z toho neskôr nešťastná, alebo sa na niečo konečne odhodlá, a tiež je z toho smutná. Tiež som celý čas čakal na nejakú odozvu zo strany Stuarta, ktorému Zoe písala listy. Aspoň v závere, akúsi príhodnú bodku, reakciu skutočného vraha na jej priznanie... A nič. To je tak zanedbaný motív!!! To mohla Zoe rovno písať farárovi v miestnej komunite, efekt by bol rovnaký. A do tretice - niekoľko klišé ako láska k dvom bratom, "záhadná" dievčina v úlohe rivalky... Annabel Pitcher má talent na rozprávanie, to áno. Hoci verím, že ho podporí aj čímsi výživnejším.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart.