O hľadaní odpovedí na neľahké otázky (A. Macháčová - Hubertove ženy)

07.07.2015 08:25

Adriana Macháčová pôsobí na našej literárnej scéne od roku 2011 a za ten čas si stihla vybudovať stabilnú čitateľskú základňu. Hoci je všeobecne známe, že na Slovensku máme až priveľa autoriek ženských románov, Adriana si udržiava osobitý štýl, čo je prvoradé v záplave iných titulov. Jej príbehy nie sú jednotvárne, dej sledujeme z uhla viacerých postáv a striedajú sa v ňom rôzne časové línie. Jej aktuálna novinka Hubertove ženy ponúka pohľad na narušené vzťahy, sklamané očakávania i manipuláciu v mene lásky. Nejde pritom o klasický príbeh lásky, ale o hľadanie odpovedí na otázky ohľadom životných rozhodnutí či ďalšieho vkročenia do tej istej rieky. Každá zo zobrazených postáv si nesie so sebou z minulosti bremená, ktoré sa opätovne dostávajú na povrch a oni sú tak nútené čeliť ich dôsledkom. Príbehom sa navyše prelína aj jemný kriminálny motív, čo ešte viac prispieva k jeho dynamike a pútavosti. 

"Mama ju už od rána bombarduje telefonátmi s rozličnými chaotickými správami, opakovane jej vyvoláva - Ema dnes neprišla do roboty, nemá dovolenku, neozvala sa, ani kolegyňa Barbora o nej nič nevie... Nie, doma nespala, Hubert ju už vraj týždeň nevidel. Volala si mu? Čo ak jej ublížil? Čo ak nestihla autobus, išla stopom a dakto ju zmárnil? Dokola tá istá pesnička... Lýdia bola presvedčená, že je to iba ďalšia Emina hra, aby všetkým dokázala, že jej krivdí."

Hlavná postava Lýdia je lekárkou, ktorá žije v relatívne spokojnom manželstve, hoci manžela Dávia nemiluje. Nie vášnivou, zmyselnou láskou, akú prechovávala voči niekdajšiemu priateľovi Hubertovi. Ich vzťah sa nečakane skončil v momente, keď ho pristihla v túžobnom objatí s jej vlastnou sestrou Emou. Krátko nato sa Hubert a Ema vzali a Lýdia s nimi prerušila všetky kontakty. Teraz, po nieľkokých rokoch, sa staré rany opäť otvárajú, keď Ema prichádza za Lýdiou s prosbou o pomoc. Zveruje sa sestre, že Hubert ju podvádza a psychicky ju deptá. Lýdia pociťuje zadosťučinenie, pretože situáciu vníma ako nástroj karmy. S ohľadom na zradu Eme odmieta pomôcť, no neskôr, keď zmizne a nikto o nej nemá žiadne správy, ju predsa len nahlodávajú výčitky svedomia. A keď sa Lýdii ozve aj Hubert, k životu sa preberú aj dlho potláčané city... Má Lýdia veriť sklamanému srdcu alebo racionálnemu uvažovaniu? Je Hubert skutočne len manipulátor a podvodník, alebo je všetko len Eminou snahou získať si pozornosť okolia? Svoju rolu zohrávajú aj ďalšie postavy - najmä Lýdiini a Emini rodičia, ktorí nepeknou súhrou náhod odhaľujú pravú tvár svojich vzťahov, či Hubertova milenka Veronika, ktorá si robí plané nádeje...

"Veronika videla, že sa o ňu Hubert nezaujíma ako o človeka, je len jeho zábavka. Myslí iba na seba a ju si drží ako nejakú samicu na sex. Aj túto noc vyvrcholil rovno do jej tváre a tým to zhaslo. Neopätoval jej lásku, nezaspávala v jeho náručí, necítila nežnosť... Možno preto je taká roztržitá, chýba jej láska a porozumenie. Čo ak aj v jej zábudlivosti má prsty Hubert, napadlo jej nečakane a niečo sa v nej vzoprelo. Čo ak jej veci schováva naschvál? Nebodaj ju túži takýmto spôsobom ponížiť? zahryzli sa do nej pochybnosti." 

Čítal som viaceré predošlé knihy Adriany Macháčovej, a preto môžem odvážne vyhlásiť, že je stále lepšia. Na Hubertových ženách sa mi páčia kratšie kapitoly, ktoré sú vždy zamerané na konkrétnu postavu, aj väčší počet námetov. Dej je rozvetvenejší a nenudí. Lýdia ako hlavná postava je takisto dobre vykreslená. Nejde o hrdinku s typicky kladnými vlastnosťami - je škodoradostná, niekedy pohrdlivá a cynická, ale zároveň vie byť nežná, nápomocná a ako sklamaná žena túži po naplnenej láske. To z nej činí "reálnu" osobu, nie iba schematickú postavu, akých je, žiaľ, v našej literatúre nemálo. Kto náhodou nevie, autorka vytvorila aj tandem s Róbertom Dydom a budúci rok by sa mala na pultoch kníhkupectiev objaviť už ich tretia spoločná kniha. Verím, že Adriana Macháčová si udrží nastolené tempo i kvalitu. Má na to, aby zaujala miesto medzi vedúcimi spisovateľkami vo svojom žánri.