Drámy za oknami susedných bytov (A. Krištofíková - Obete noci)

25.02.2017 21:53

Adriana Krištofíková rozhodne nie je na slovenskom knižnom trhu žiadnym nováčikom. Na konte má už päť úspešných kníh a Obete noci, ich nový súrodenec, sa pravdepodobne dočkajú rovnakého osudu. Dané romány možno všeobecne zaradiť do ženskej literatúry, ale nečakajte žiadnu presladenú romantiku a otrepané témy. Autorka sa rozhodne nenechá viesť na vlne kabelkových formátov, ale ponúka hlbšie a prepracovanejšie námety. V posledných rokoch si práve pre klesajúcu kvalitu a stúpajúcu kvantitu "ženských románov" dávam od nich pauzu, ale diela Adriany Krištofíkovej vynechám len málokedy. Sú dôkazom, že tento žáner má u nás tiež silné zastúpenie a azda sa nenechá utlačiť menej vydarenými kúskami. Obete noci si vás podmania už od prvých strán. Kriminálna zápletka, neistota, strach, autentický pohľad na susedské a partnerské vzťahy - čaká na vás to všetko, ba ešte viac.

"Idem. O chvíľu sa deň prebudí k životu, ale ja to už neuvidím. Vlastne neviem. Neviem, aké to bude na druhej strane. Ľutujem všetko, čo som mala urobiť a neurobila som, aj to, čo som nemala a urobila. Za chyby sa platí. Srdce mi ťaží najhoršia vina na svete: že za tie moje zaplatí Anička, môj plavovlasý anjel. Ktovie, či pôjdem do neba. Neviem posúdiť, či som žila správne alebo som páchala príliš veľa hriechov. Mala by som sa modliť a prosiť o odpustenie..."

Príbeh je rozprávaný z pohľadu niekoľkých zainteresovaných postáv. Všetko sa začne, keď medzi manželmi Evou a Jarom dôjde k hádke, po ktorej Eva bojuje v nemocnici o život a Jaro je na úteku pred zákonom. Ich dcéry Aničky sa medzitým ujme mladý susedský pár Jakub a Mirka, ktorý si však tiež prechádza vlastnými starosťami. Pohnútky a osudy jednotlivých zúčastnených spoznávame aj na základe retrospektívy. Časové skoky deju neškodia, práve naopak. Dynamizujú ho a funkčne dopĺňajú. Spoznávame Evu a Jara ako stredoškolský pár, pričom on bol dievčatami obletovaný tajomný chalan, zatiaľ čo ona šedá myška, ktorá sa ocitla v jeho hrejivej pozornosti. Žiaľ, Jarova záhadnosť ukrývala aj temné stránky a jeho drogové excesy časom prekročili mieru. Evina snaha priviesť ho k rozumu sa minula účinku, rovnako ako neskôr úsilie vymaniť sa z ťaživého manželstva... Mladá Mirka závidí Eve jej životný štýl napriek jej nie príliš ľahkému postaveniu. Ona sama žije v malom byte, kde sa tlačí so synom a manželom, neúspešným spisovateľom. Aj oni si musia uvedomiť, čo je pre nich dôležité a ako naložiť s kartami, ktoré im život rozdal...

"Nemôžem sa dočkať, kedy tí dvaja vypadnú z bytu. S hrnčekom v rukách podídem k oknu v obývačke a len tak zo zvyku vyzriem von, skontrolovať počasie. A aj ju. Chvíľu sa tvárim, že ju nevidím a pozorujem betónový dvor v tvare štvorca. Zaujato rátam kocky dlaždíc a chcem si vsugerovať, že nič zaujímavejšie som doposiaľ nevidel. O chvíľu mi oči utekajú o dve poschodia vyššie. Je tam, naťahuje sa ako práve prebudená mačka a tiež sa tvári, že sú jej všetci ľahostajní. V duchu sa pýtam, kam toto speje a či to má budúcnosť. Druhá otázka sa osopí na tú prvú. Prečo by malo mať všetko nejakú budúcnosť?"

Knihu Obete noci odporúčam čítať v pokročilejších hodinách. Ja som si ju dávkoval vždy po dvoch kapitolách pred spaním a tá atmosféra ma zakaždým dostala. Noc skutočne napriek temnote mnohé odkrýva. Ľudské pudy, city, tajomstvá... nie každý má však toľko sebakontroly, aby ich zatlačil späť do hlbokého vnútra. Román sa číta ľahko, dej vás vtiahne a osud postáv vás bude zaujímať, i keď nejde o žiadnych hrdinov. Aj to je devíza Adriany Krištofíkovej. Nepredkladá čitateľom bezchybné ideály, ale jej postavy sú ľudia s chybami, dobrými aj zlými vlastnosťami. Autorka je talentovaná pozorovateľka ľudskej povahy a naplno to vo svojej tvorbe využíva. Miestami vás až pobaví, ako trefne vie pomenovať aj vám blízke myšlienky. Obete noci patria medzi jej najlepšie knihy, takže ich určite neobíďte.