Nevydarený pokus o krimi (A. Bartková - Piková sedma)
Piková sedma je prvá kniha od Alice Bartkovej, ktorú som čítal. A hneď musím priznať, že na dlhší čas zrejme ostane aj jedinou. Podľa anotácie a ohlasov na internete som sa na túto novinku celkom tešil. Predsa len, okrem etablovaných autorov sa do kriminálnych vôd a príbehov o pátraní po sériovom vrahovi púšťa málokto. V čase pretlaku ženských románov a young adult žánru sa kniha javila ako príjemné osvieženie. Autorka nie je navyše na domácej literárnej scéna žiadnym nováčikom. Má za sebou už ďalšie štyri publikácie, z čoho sa tá usudzovať, že už je "vypísaná" a vie narábať s dynamikou a kompozíciou príbehu. Spočiatku sa dej tak aj javí, ale už čoskoro ma prepadol neodbytný pocit, že dynamika knihy spočíva len v krátkych kapitolách, veľkom písme a malom počte strán, čím máte čítanie rýchlo za sebou. Pritom námet vôbec nie je zlý. Avšak všetky pozitíva sú zabité toľkými možnými spôsobmi, že by sa divil aj románový zabijak...
"Stojí nad mužom, ležiacim na boku medzi stolom a kuchynskou linkou. Suseda, ktorá privolala políciu, pretože muž jej dva dni neotváral a jeho pes vo vnútri štekal ostošesť, tvrdí, že bol bezproblémový, milý, a netuší, kto by ho mohol zabiť. Ako inak. Že ho niekto zabil, je jednou z mála vecí, ktorá je jasná, pretože rana na hlave mu zdeformovala lebku. Zostala po nej malá priehlbina a veľký hematóm. Ale ani stopy po krvi."
Peter Jablonský, vyšetrovateľ z oddelenia vrážd, má nový prípad. Na kraji mesta bol vo svojom dome objavený starší muž zabitý úderom do hlavy. Netradičným robí jeho úmrtie objavenie karty - pikovej sedmy. Má pre vraha osobitý význam alebo im chce niečo naznačiť? Otázky sa síce kopia, ale odpovede prichádzajú len sťažka. Čas postupuje a spolu s ním narastá aj počet mŕtvych. K mužovi sa pridávajú manželia v stredných rokoch dobodaní vo vlastnej spálni či zastrelená mladá žena. Všetky obete spája jediné - karta ako vrahov podpis. Jablonského plne zamestnáva aj jeho syn, ktorého neviazaný, bohémsky spôsob života ho dovedie až do nemocnice. Tetovanie, čo si dal spraviť, sa totiž zmení na infekčný problém vedúci ku kolapsu organizmu. Jablonský tak pendluje medzi nemocnicou, kanceláriou, domovom a miestami činu, čo má neblahý vplyv aj na jeho telo. Kým sa vysporiada so všetkými náhlymi nástrahami, bude sa musieť obrniť veľkou dávkou odhodlania, trpezlivosti a pochopenia. A vy ako čitatelia takisto...
"Nedôvera, strach, pocit nezmyselnosti? Nevie, prečo je to tak, ale teraz sa mu to - aký je a že nikoho nemá - celkom hodí. Oblaky za oknom vyzerajú ako cukrová vata. V živote ju mal iba raz, pretože s rodičmi boli na jarmoku, kde ju predávali, iba raz. Doteraz si pamätá na jej chuť. Chcel ešte, no otec mu to nedovolil. Boris sa s ním vtedy podelil o tú svoju. Povedal, že už viac nechce, ale on vedel, že mu jeho brat iba chce urobiť radosť. Bol najlepším človekom, akého kedy poznal. Jeho smrť nemôže zostať nepotrestaná."
Ach, jaj. Rád by som na príbehu našiel čo najviac pozitív. Keď už do knihy človek vloží svoj čas, energiu a talent, musí z toho vzísť aspoň niečo dobré. Ale v prípade Pikovej sedmy by to bolo asi len mlátenie prázdnej slamy. Ale aby som nebol taký kritický, tak napríklad postavy Petra Jablonského a jeho syna boli vykreslené dobre. Peter si získa svojimi vlastnosťami vaše sympatie, dokonca mu odpustíte aj to, že mohol prakticky za rozpad rodiny, lebo jeho práca si vyžadovala jeho plné nasadenie. Aj jeho syn (tiež Peter - čo môže byť pre niekoho mätúce) je uveriteľný typ flákača, ktorý sa chce vydať na tie správne chodníčky. Hoci... nechápem, načo bola dobrá jeho línia s pobytom v nemocnici. Pre príbeh nemala absolútne žiadne opodstatnenie. Celý čas som čakal na nejaké bombastické odhalenie - napr. od koho je koža, ktorú dostal ako transplantát? Kto bol starý muž vedľa na posteli, ktorý sa prebral až na konci? Žiaľ, ako som už spomenul, s príbehom to nemalo žiadne prepojenie. Rovnako nechápem neschopnosť vyšetrovateľov. O motíve a prepojení mŕtvych informoval medzi rečou Jablonského jeho syn. Halooo! Čo tak vypočúvanie svedkov? Hľadanie spojitostí v minulosti? Laboratórne testy? Takmer žiadna stopa, len jedna nájdená fotka v podkroví... Navyše ani samotná karta nemala pre vraha osobitý význam okrem jej výkladu. Motív a identita vraha sú odhalené takmer v úvode. Tým pádom sa nekoná žiadne prekvapenie, chýba napätie, túžba vedieť, čo bude ďalej... a k opisu vrážd dochádza, keď už sú spáchané. Áno, autorka sa snažila obohatiť príbeh rôznymi časovými rovinami, ale celé to obrátila proti sebe. Na záver navyše vtesnala posledné zabitia do jednej kapitoly, akoby sa až potom zbadala, že jej dochádzajú strany... A čo mali znamenať tie zmienky na konci - o možnom romantickom vzťahu Jablonského s kolegyňou a o tom, že prvá obeť sa na staré kolená možno polepšila? Vzhľadom na jej minulosť a pôsobenie - kto tomu uverí??
Mrzí ma to, ale táto kniha je omyl. Verím, že Alica Bartková má na viac, z jej štylistiky a námetov je to evidentné. Možno je v iných žánroch skvelá, ale krimi a detektivky nech prenechá tým, čo v tom vedia chodiť...
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Tatran.
Diskusná téma: Nevydarený pokus o krimi (A. Bartková - Piková sedma)
Neboli nájdené žiadne príspevky.